V košíku máte Začiatkom decembra dosiahla cena zlata najvyššiu úroveň v histórií. Najvzácnejšie aktívum na svete pokorilo svoj cenový rekord a razí si cestu na nové vyššie úrovne. Záujem investorov o zlato už tradične rastie v obdobiach, ktoré sú sprevádzané neistotou. Súčasný nárast dopytu po drahom kove vzbudzuje záujem analytikov, keďže globálne makroekonomické vyhliadky sa v posledných mesiacoch významne zlepšili.
Zlato prekonalo svoju historický najvyššiu cenu na spotovom trhu 4. decembra 2023, keď dosiahlo úroveň 2 149 dolárov za uncu. Po dosiahnutí rekordnej hladiny začala jeho cena vzápätí klesať a v čase písania článku sa obchoduje za 2 004 dolárov za uncu.
Cena zlata prekonala svoju predchádzajúcu najvyššiu úroveň. Tú, vzácny kov dosiahol naposledy v auguste 2020, keď pandémia Covid-19 spôsobila kolaps svetovej ekonomiky. Dejiny nám ukazujú, že záujem investorov o zlato prudko rastie v časoch neistoty. Zlato je správnou voľbou v období nadchádzajúceho hospodárskeho poklesu a je bezpečným úkrytom pred vysokou infláciou.
Dnes sú však ekonomické podmienky relatívne priaznivé. Inflácia v posledných mesiacoch výrazne poklesla a je už takmer na dosah svojej cieľovej dvojpercentnej úrovne. Trhy očakávajú zmiernenie reštriktívnej politiky centrálnej banky. Úrokové sadzby začnú podľa analytikov v budúcom roku klesať. Ekonomické vyhliadky na trhu sú pozitívne, avšak zlato, ako aktívum, ktoré investori vyhľadávajú kvôli jeho garancii bezpečia, napriek zlepšujúcim sa trhovým podmienkam naďalej prudko rastie.
V minulosti zlato významne rástlo na cene počas období rôznych kríz. Predchádzajúce maximum dosiahlo po vypuknutí svetovej pandémie. Neskôr zas cena stúpala po tom, čo Rusko zaútočilo na Ukrajinu. V tomto roku sme mohli vidieť ako investori utekali do zlata po krachu Silicon Valley Bank. V týždni, keď Hamas zaútočil na Izrael si zlato pripísalo celých 5 %.
Súčasný nárast dopytu po zlate odzrkadľuje najmä obavy investorov z geopolitického napätia. No rovnako sú ťahúňom rastu ceny aj centrálne banky, ktoré ho hromadia v extrémnych množstvách. V minulom roku vykúpili centrálne banky najmä z Číny, Poľska, či Singapuru až 30 % z jeho svetovej ťažobnej produkcie, ako informoval The Wall Street Journal.
Do roku 1971 bol americký dolár krytý zlatom. Toto spojenie prerušil prezident USA Richard Nixon a od vtedy sa vlády svetových krajín snažia nákupom zlata diverzifikovať svoje aktíva od dolára. Americký ekonóm Steve Hanke tvrdí, že masívne nákupy zlata centrálnymi bankami sú spojené s dedolarizáciou, ako informoval portál Bitcoin. Profesor aplikovanej ekonómie na Univerzite Johna Hopkinsa je toho názoru, že politika americkej centrálnej banky, ktorou využila postavenia dolára ako svetovej rezervnej meny v geopolitickom konflikte, vyvolala zvýšený záujem krajín o nákup zlata. Prísne sankcie, ktoré uvalili Spojené štáty na Irán a neskôr na Rusko spôsobili, že rôzne krajiny sveta v obave o svoju budúcu ekonomickú stabilitu, znižujú svoje dolárové rezervy a nakupujú v rekordných množstvách zlato.
Rast ceny zlata by mal podľa analytikov pokračovať aj naďalej. Bankový gigant JP Morgan predpovedá, že v priebehu budúceho roka dosiahne vzácny kov cenu 2 300 dolárov za uncu. Dôvodom sú súčasné pozitívne ekonomické vyhliadky. Inflácia sa blíži k svojej cieľovej hladine na úrovni 2 %. Federálna banka s najväčšou pravdepodobnosťou začne v nasledujúcich mesiacoch znižovať úrokové sadzby. Uvoľnenie prísnych úverových podmienok rozviaže ruky investorom. Budú mať viac voľného kapitálu, ktorý môžu umiestniť do toho najbezpečnejšieho aktíva na svete.
autor článku
Tím Goldsafe - naši spolupracovníci Vám prinášajú aktuálne témy z oblasti drahých kovov, fungovania peňazí, bankovníctva a iných tém z oblasti ekonomiky, ktoré s drahými kovmi a majetkom súvisia. Prinášame aj potrehy a zaujimavosti, ktoré sú časťou ekonómov považované za kontroverzné a o ktorých sa málo hovorí.
