V košíku máte „Ešte pridáme olej zo škorpióna, chvost z draka, tri gramy diamantového prachu, deci olova a jedno vedro klincov. Zamiešame, roztavíme, povaríme dva dni a schladíme pri splne mesiaca. Môj pane, o dva mesiace budeš mať toľko zlatých mincí, koľko ti hrdlo ráči.“
Takto sa zlato môže vyrábať v rozprávke. A ak mal pred pár storočiami alchymista šťastie, skončil na pár mesiacov na kráľovskom dvore a dostal vlastné laboratórium. A potom skončil vo väzení.
Dnes už vedcov za takéto správy do väzenia nepošleme, lebo ak CERN zverejní, že vytvoril zlato, má na to reálne dôkazy. Lenže ak už zlato dokážeme vyrábať, ako dlho ešte bude vzácne?
To by bol celkom zaujímavý podnikateľsky plán. Olova máme dosť a ak by sme ho vedeli lacno premieňať na zlato, nemuseli by sme hľadať nové ložiská, bágrovať a spracúvať obrovské množstvá horniny. Objednali by sme surovinu, zapli zariadenie a na konci mesiaca spočítali vyrobené tehličky.
V máji 2025 vedci z experimentu ALICE v CERN-e skutočne oznámili výsledky meraní premeny olova na zlato. Nešlo o pozlátené olovo ani o chybu v titulku. V časticovom urýchľovači vznikli jadrá zlata. (zdroj CERN)
Ako to fyzici urobili?
Ak chcete zo starého prsteňa urobiť novú obrúčku, zlatník ho roztaví a prepracuje. Zmení tvar, prípadne upraví zloženie zliatiny, ale zlato už na začiatku má. Pri olove je zadanie podstatne náročnejšie, pretože z neho potrebujeme urobiť iný chemický prvok.
O tom, aký prvok máme pred sebou, rozhoduje počet protónov v jadre atómu. Zlato ich má 79, olovo 82. Takže keby sme z jadra olova odstránili tri protóny, dostali by sme jadro zlata. To vyzerá dosť jednoducho, na to ani nepotrebujeme kalkulačku ????.
Lenže protóny z jadra nevyberieme pinzetou. A nepomôže ani pridávať ďalšie chemikálie, zvyšovať teplotu v peci alebo nechať zmes odstáť do pondelka. Bežnými chemickými reakciami meníme to, ako sa atómy spájajú s inými atómami. Na premenu olova na zlato potrebujeme zmeniť samotné jadro.
Práve preto alchymistom nepomohlo, že skúšali stále nové recepty. Chýbal im spôsob, ako zasiahnuť dovnútra atómu, niečo z neho zobrať alebo naopak, pridať. Moderná jadrová fyzika to dokáže, hoci ani dnes to neznamená, že vieme do zariadenia nasypať kilogram olova a odobrať tehličku zlata.
Na vznik zlata stačilo, že sa tesne minuli
Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači, známom pod skratkou LHC, sa jadrá olova pohybujú takmer rýchlosťou svetla. Pri procese, ktorý vedci skúmali, sa dve jadrá tesne minuli. Ich elektromagnetické pôsobenie však mohlo z jadra vyraziť protóny aj neutróny. Ak olovo prišlo o tri protóny, vzniklo zlato.
Nemusíme rozumieť celému urýchľovaču, aby sme pochopili výsledok. Vedci zmenili zloženie jadra, takže už nešlo o olovo. Zároveň však nevznikla kvapka roztaveného zlata, ktorú by niekto zachytil do formy.
Nové jadrá pokračovali obrovskou rýchlosťou a po náraze do častí zariadenia sa rozbili. Zlato teda vzniklo, ale puberty sa nedožilo. (zdroj CERN) Nie je to pritom prvý prípad v histórii, keď sa podarilo umelo vytvoriť zlato. Pre fyzikov je dôležité vedieť, ako proces prebieha. Nás, samozrejme, zaujíma aj to, či by z neho nemohla byť aspoň malá tehlička.
86 miliárd. A stále nemáme ani gram
Podľa analýzy vzniklo počas prevádzkového obdobia LHC v rokoch 2015 až 2018 pri štyroch veľkých experimentoch približne 86 miliárd jadier zlata. Ich súhrnná hmotnosť zodpovedala asi 29 pikogramom. (zdroj CERN)
Ak vám pikogram nič nehovorí, nie ste sami. Pri nákupe zlata nám bežne stačia gramy a trojské unce. Tých 29 pikogramov zapíšeme v gramoch takto:
0,000000000029 gramu.
Pri 86 miliardách by človek čakal, že sa ujde aspoň na najmenšiu mincu. Aby sme sa dostali na jeden gram, potrebovali by sme približne 34,5 miliardy takýchto množstiev. Takže by sme museli vytvoriť 34,5 miliardy krát 86 miliárd jadier zlata. Jeden gram zlata môže mať cca tri triliardy jadier – teda 3 000 000 000 000 000 000 000. To je môj prepočet podľa uvedenej hmotnosti, ktorý pomáha predstaviť si rozdiel medzi výsledkom experimentu a jediným gramom kovu. A to nehovorím, aký by bol účet za elektrinu.
Veď diamanty už vyrábame. Prečo by nemalo ísť aj zlato?
Táto otázka je celkom namieste. Laboratórne diamanty existujú a nie sú len napodobeninou zo skla. Majú rovnakú kryštálovú štruktúru a takmer rovnaké chemické a fyzikálne vlastnosti ako prírodné diamanty. V oboch prípadoch ide o uhlík. GIA 4Cs
Pri ich výrobe však nemusíme vytvoriť nový chemický prvok. Uhlík už máme a vytvárame podmienky, v ktorých z neho vyrastie diamantový kryštál. V podstate robíme inú formu uhlíka. Určite to poznáte zo školy, že aj tuha je uhlík, ale v inej forme ako diamant.
Pri premene olova na zlato potrebujeme zmeniť samotné atómové jadrá. Preto skúsenosť s laboratórnymi diamantmi nemôžeme jednoducho preniesť na zlato. Slovo „vyrobiť“ používame pri oboch, ale technicky fyzici riešia dve veľmi odlišné úlohy.
Čo keby bola elektrina zadarmo?
Pri takomto zariadení človeku hneď napadne účet za elektrinu. Keby sme mali dostatok lacnej energie, možno by sa to celé začalo oplácať. Lenže pri tomto spôsobe vzniku zlata by ani elektrina zadarmo nevyriešila všetko.
Najprv by sme potrebovali výrazne zvýšiť množstvo vznikajúceho zlata. Potom by sme ho museli zachytiť tak, aby sa hneď nezničilo, oddeliť od ostatných častíc, ktoré v urýchľovači vznikajú a spracovať na kov, ktorý sa dá používať. Záleží aj na tom, aké izotopy vznikajú. Sú to podoby toho istého prvku, ktoré majú odlišný počet neutrónov, a nie všetky sú stabilné. Prírodné zlato tvorí stabilný izotop zlata-197. Periodická tabuľka prvkov
Až keď by sme toto zvládli, malo by zmysel sadnúť si s účtovníkom a počítať, koľko nás stojí gram.
Pri bani je úloha iná. Zlato už v hornine existuje, pretože ho vyrobili hviezdy a potrebujeme ho z nej získať. Ani to nie je jednoduché či lacné, ale nemusíme vyrábať samotný prvok. Podobne pri recyklácii starého šperku alebo elektroniky získavame zlato, ktoré už niekto použil.
Továrne na lacné zlato nehrozia.
Ak by niekto našiel spôsob, ako vyrábať veľké množstvá stabilného zlata za nízku cenu, pre burzy by to bola veľká zmena. Výsledok z CERN-u takú výrobu nepredstavuje, pretože vyrobiť jeden gram zlata by bolo extrémne drahé.
Mne sa na tomto príklade páči, že ukazuje, čo všetko sa môže skrývať za jednou správnou vetou. „Zlato už vieme vyrobiť“ je pravda.
Takže ak vám niekto pri najbližšej debate povie, že zlato už nebude vzácne, pretože ho vedci vyrábajú z olova, pokojne sa ho opýtajte, kde sa dá kúpiť gram. A pošlite mi cenník, toľko núl sme možno ešte ani nevideli ????.
autor článku
Autor myšlienky pravidelného sporenia a investovania v zlate a spolumajiteľ spoločnosti Zlaté sporenie a.s. "Ekonómia a finančníctvo sa vyučuje a prezentuje ako zložitá vec preto, aby tomu ľudia nerozumeli. Mojím cieľom je zrozumiteľne a jasne ukázať základy peňazí, dlhu a financií, aby sme neboli iba bezbrannými spolusediacimi v autobuse, ktorí šoférujú “ tí veľkí”.
