Vy sa pýtate: čo je vyrazené na tehličke alebo minci a čo je certifikát?

Pri investičnom zlate a striebre sa často stretávame s otázkou, čo presne je vyrazené na zlatej a striebornej tehličke alebo na investičnej minci. Na prvý pohľad ide o malý detail, v skutočnosti však tieto údaje potvrdzujú pôvod, čistotu a identitu zlata a striebra.

Čo je vyrazené na zlatej a striebornej tehličke

Na investičnej zlatej tehličke býva spravidla niekoľko základných údajov:

• Logo alebo názov rafinérie – tehličku vyrába konkrétna rafinéria, napríklad Argor-Heraeus, Valcambi alebo PAMP. Ide o známe rafinérie, ktorých produkty sú obchodovateľné prakticky na celom svete.
• Hmotnosť tehličky – napríklad 1 g, 5 g, 10 g, 20 g, 1 oz alebo 100 g.
• Rýdzosť zlata – väčšinou 999,9 / 1000, čo znamená takmer čisté zlato.
• Rýdzosť striebra – väčšinou 999,9 / 1000 alebo 999 / 1000, čo znamená takmer čisté striebro.
• Sériové číslo – pri väčšine tehličiek (strieborné okrem 1000 g tieto čísla nemajú) býva uvedené aj výrobné číslo. To isté číslo sa často nachádza aj na obale. Je však dobré vedieť, že ide najmä o poradové výrobné číslo. Pomáha pri evidencii a identifikácii produktu, ale samo osebe ešte neznamená, že je tehlička automaticky pravá.
• Puncová značka- je označenie na zlate alebo striebre, ktoré potvrdzuje jeho pravosť a rýdzosť. je to v podstate „podpis kvality“, ktorým výrobca alebo autorita garantuje, čo kupujete.

Certifikát tehličky

S tehličkou býva často spojený aj certifikát, ktorý je súčasťou plastového obalu (tzv. blister). Certifikát teda nie je samostatný papier, ale je priamo súčasťou balenia tehličky. To platí do veľkosti 100 gramov. Pri 250-gramových tehličkách firmy Argor Heraeus sú certifikáty aj v papierovom prevedení ako kartička mimo zliatku. Týka sa to však iba firmy Argor Heraeus, iní výrobcovia pri väčších tehličkách môžu, ale nemusia vydávať certifikáty – podľa obdobia razby.

Tu je však dôležité vedieť jednu vec: certifikát nie je pri investičnom zlate to najdôležitejšie. Mnohí ľudia si myslia, že ak má tehlička certifikát, všetko je automaticky v poriadku. V praxi to tak nie je. Zlato sa pri výkupe alebo kontrole vždy overuje na prístrojoch, bez ohľadu na to, či je v obale alebo má certifikát.

Povedzme si úprimne, certifikát je v podstate papier. Je to to najľahšie na falšovanie a papier dokáže falšovať aj priemerný amatér.

Rovnako platí aj opačná situácia. Ak by bol obal poškodený alebo by certifikát chýbal, tehlička tým nestráca svoju hodnotu. Dôležitá je samotná tehlička, nie papierový certifikát alebo plastový obal. Pri spätnom výkupe môže byť pri rozbalenej tehličke cena o niekoľko eur nižšia (podľa veľkosti tehličky), ale rozhodujúce je stále samotné zlato a striebro.

Aj preto odporúčame tehličky zbytočne nerozbaľovať. Nie preto, že by bez obalu prestali byť pravé, ale preto, že pôvodné balenie uľahčuje manipuláciu a ďalší predaj. Zároveň dnes existujú metódy, ktoré umožňujú overiť pravosť tehličky aj cez obal, takže vo väčšine prípadov nie je dôvod blister otvárať.

Čo je vyrazené na investičnej minci

Pri investičných minciach je situácia trochu iná. Minca totiž nie je len kus kovu, ale aj oficiálne platidlo vydané štátom alebo centrálnou bankou. Práve preto nemajú mince certifikáty, pretože sú to legálne peniaze. A peniaze nepotrebujú žiadny certifikát o pravosti. 

Na investičnej minci býva najčastejšie uvedené:

• Motív mince – napríklad známa rakúska minca Vienna Philharmonic, ktorá zobrazuje hudobné nástroje Viedenskej filharmónie.
• Hmotnosť a rýdzosť – napríklad 1 oz zlata s rýdzosťou 999,9 alebo 1 unca striebra s rýdzosťou 999 / 1000. Niektoré mince majú označenie iné – ako napríklad strieborná Philharmoniker, kde neuvádzajú číslo rýdzosti 999, ale text feinsilber, čo znamená rýdze striebro. Ale pozor - nie na každej mince je vyrazená rýdzosť. Napríklad mince American Eagle alebo Krugerrand, ktoré obsahuje okrem zlata ešte navyše striebro, platinu alebo iný kov, svoju rýdzosť neuvádzajú. Je dané, akú rýdzosť tieto mince majú, ich rýdzosť garantuje štát a táto rýdzosť je dlhodobo nemenná. Tieto mince sa s inou rýdzosťou nevyrábajú. Takže každý klient a kupujúci vie, že ak si kúpi konkrétnu mincu, bude mať dopredu danú rýdzosť. Nemusí to byť priamo na tej minci vyrazené.
• Krajina alebo mincovňa – napríklad Rakúsko, Kanada alebo Juhoafrická republika.
• Nominálna hodnota – napríklad 100 eur pri zlatej unci Philharmoniker alebo 1,5 eura pri striebornej.

Práve nominálna hodnota býva pre ľudí často prekvapujúca. Napríklad zlatá unca Philharmoniker má nominálnu hodnotu 100 eur, hoci jej reálna hodnota je dnes niekoľko tisíc eur.

Dôvod je jednoduchý. Nominálna hodnota slúži najmä na to, aby bola minca oficiálnym zákonným platidlom vydaným štátom. Vďaka tomu má jasný právny status a je jednoduchšie obchodovateľná na medzinárodnom trhu.

V praxi sa však investičné mince nepoužívajú ako bežné peniaze, aj keby ste to mohli urobiť. Nikto by napríklad nepoužil zlatú uncu Philharmoniker na zaplatenie nákupu za 100 eur v obchode. Skutočná hodnota mince je totiž daná množstvom zlata, ktoré obsahuje, a aktuálnou cenou zlata na trhu.

Nominálna hodnota je teda skôr formálny údaj, ktorý potvrdzuje, že ide o štátom vydanú mincu. Reálna hodnota investičnej mince je vždy odvodená od ceny kovu.