Prezidentové nové šaty – deň, keď zlato prestalo byť vzácne.

Zvyšky pozornosti sa zasekli na správe od klienta. Mal vraj v pláne ísť si konečne kúpiť nejaké investičné zlato. No ale, že teraz, keď ho v Ugande našli vyše 300 tisíc ton, si to rozmyslel. Veď zlato už nebude vzácne. Najprv som si pomyslel, že sa pomýlil. Úpal alebo len nepozornosť? Pre nejedného laika je unca, libra, kilo, tona všetko jedno. Napriek predsavzatiu nekaziť si výlet browsovaním v matrixe som sa pustil do prieskumu. 

Trochu mi to trvalo. Seriózne informačné platformy zo sektora boli ticho, v štandardných médiách tiež nič. Nakoniec som predsa našiel krátku správu v Reuters: 7 júna hovorca ugandského ministerstva energetiky a rozvoja nerastných surovín Solomon Muyit potvrdil slová prezidenta Yoweri Museveniho z príhovoru k občanom. Na základe leteckého prieskumu, ktorý robili posledné dva roky a po ktorom nasledovali geofyzikálne a geochemické analýzy objavili nálezisko s 31 miliónmi ton zlatej rudy, z ktorej by sa malo vyťažiť 320 158 ton zlata.

Správu šírili hlavne informačné platformy, ktoré mali v názvoch „coin“.  Pozornosť na ňu pritiahol tweet bitcoinového roztlieskavača Micheala Saylora so sprievodným textom: „Zlata je hojne. Bitcoin je vzácny.“

320 tisíc ton zlata je veľa. Je to asi 1,7 krát viac, než sa doteraz vyťažilo na celom v svete a v celej histórii ľudstva. Pre získanie predstavy: Uganda v roku 2019 vyprodukovala 400 kíl zlata. Aby sme si rozumeli, 400 kíl je 0,4 tony. To je zároveň priemerná ročná produkcia tejto krajiny za posledných 30 rokov. Najviac zlata sa im podarilo vyprodukovať v roku 2016 a to 3 tony, najmenej – nič – v roku 2009. Ak by sme zobrali aj tú maximálnu doterajšiu ročnú produkciu, potom by Ugande pri takomto tempe trvalo vyťaženie nového nálezu 107 000 rokov. Ak zoberieme celý svet, od roku 1868 sa nikdy ročne nevyťažilo viac než 3,5 % hmotnosti už existujúceho zlata. Po väčšinu rokov sa produkcia pohybovala v okolí 2 %. 

Naznačujem, že si ugandskí politici vymýšľajú? Áno, robia si z ľudí, ktorí im uverili, dobrý deň. Ironické je, že správa najviac rezonovala u krytponadšencov.  Tí prípade správy, ktorá sa im hodí do ich príbehu, zrazu zabudli na svoju skepsu voči všetkému štátnemu a ochotne šírili propagandu ugandských politikov pravdepodobne s cieľom vyvlastniť nejakých zahraničných investorov: „Parlament začiatkom tohto roka prijal nový banský zákon, ktorý po podpise prezidentom pripraví pôdu pre vytvorenie štátnej banskej spoločnosti. Táto spoločnosť bude povinne nadobúdať 15 % podiel v každej ťažobnej operácii a investori budú musieť podpísať s vládou dohodu o rozdelení produkcie.“ dočítal som ďalej sa v správe.

O tom, že ide o ugandskú zlatú kačicu som bol presvedčený od začiatku. Ale čo na to ťažiari, najbohatší investori sveta, a najmúdrejší geológovia? Najlepšie informovaní, bohatí hráči na trhu správu odignorovali. Absencia reakcie vo svetovej cene zlata bola pre mňa skúškou správnosti. Zlato dokonca týždeň, v ktorom bola zlatá kačka vypustená do sveta, zavrelo v pluse. 

Áno, zlata je všade veľa. Je v zemskej kôre, na dne oceánov a ani nejdem začať o tom, koľko je ho na asteroidoch alebo vôbec vo vesmíre. Aby sme o ňom ale mohli hovoriť so serióznou tvárou ako o rezervách, nemôžeme abstrahovať od nákladov jeho ťažby. Práve tie, robia zo zlata peňažné aktívum, tak ako náklady ťažby robia peňažné aktívum z bitcoinu. Raz možno vďaka technologickému pokroku klesnú natoľko, že ponuka zlata sa stane skutočne elastickou. Potom zlato stratí svoje peňažné funkcie a schopnosť prenášať hodnotu našich dobrých skutkov v čase a priestore. Nestane sa to však zo dňa na deň a neoznámi mi to africký politik na tlačovke. 

Klientovi časovanie nakoniec nechtiac vyšlo. Zlato začiatkom júla začalo skutočne korigovať. Malo na to ale viacero iných dobrých dôvodov než ugandský politický marketing. To už je ale ďalší príbeh.