V košíku máte Je papierové zlato podvod?
Predstavte si, že sedíte s kolegom alebo kolegyňou pri obede a on/ona len tak povie: „Začal som si odkladať peniaze do zlata.“ Väčšina ľudí by to brala ako vybavenú vec, pretože zlato = bezpečie.
Ale vy ako náš klient sa určite opýtate: „To znie dobre. Ale aké zlato si si vlastne kúpil – tehličku, podiel v ETF fonde, alebo ti iba bliká zlatá tehlička v aplikácii?“
V minulosti zlato znamenalo mať mincu v ruke. Dnes sa slovom zlato označuje všeličo: fyzické mince a tehličky, zlato v bankovom trezore, podiel v ETF, „zlato na účte“ či derivát na burze, ktorý len kopíruje cenu. Všetko sa zlieva do jedného slova zlato, ale v skutočnosti ide o rozdielne veci – niekde o kov, inde len o papier.
Máme dva tábory:
Banky a oficiálny tábor tvrdia, že ide o normálny systém: papierové zlato potrebujeme, aby bol trh so zlatom funkčný a zlato nebolo drahé.
Kritici upozorňujú, že nad reálnym zlatom vznikla obrovská bublina „papierového“ zlata a raz sa môže ukázať, že papierového zlata je viac ako kovu.
Poďme sa pozrieť na to:
- čo je fyzické vs. papierové zlato,
- čo znamená alokované a nealokované zlato,
- čo je Loco London,
- kde je slovenské štátne zlato a či je naše zlato papierové alebo fyzické,
- a či je to celé podvod, alebo skôr nutnosť, aby systém fungoval.
Nie je zlato ako zlato: fyzické vs. papierové
Ak chceme pochopiť, či je „papierové zlato“ podvod, poďme si povedať, aký je medzi papierovým a reálnym kovom rozdiel.
Fyzické zlato: mince a tehličky, ktoré existujú
Fyzické zlato je to, čo si pod zlatom predstavovali celé generácie pred nami – reálny kov. Má hmotnosť, rýdzosť, výrobcu a viete ho chytiť do ruky.
Fyzické zlato má tri základné podoby:
- Investičné mince – napríklad 1 oz Wiener Philharmoniker, Maple Leaf a podobne.
- Investičné tehličky – od gramových „prúžkov“ až po kilové a väčšie.
- Alokované zlato v trezoroch – stále ide o konkrétne mince a tehličky, len nie sú u vás doma, ale v banke alebo v bezpečných sejfoch a sú vedené na vaše meno. Zvyčajne ide o veľké 12-kilové tehličky.
Papierové zlato: zlato, ktoré žije v systéme
Papierové zlato je všetko, čo sa na zlato „hrá“, ale nie je to priamo kov vo vašom vlastníctve. Je to finančný produkt naviazaný na cenu zlata alebo na sľub dodania zlata, ale právne a prakticky držíte:
- podiel v ETF fonde na zlato,
- „zlato na účte“ v banke alebo u brokera,
- derivát na burze (futures, certifikát, CFD), ktorý len kopíruje cenu zlata,
- nealokovaný účet, kde vám síce svieti „máte 100 g zlata“, ale bez konkrétnej tehličky.
Papierové zlato je ako sľúbené jablko
Na chvíľu si predstavme, že fyzické zlato je jablko. Pri fyzickom jablku máte v ruke alebo v banke reálne jablko. Môžete ho zjesť, keď ho máte v ruke, alebo pôjdete do banky, ktorá vám vaše jablko dá z trezoru, a vy ho zjete. Lebo máte v trezore jablko, ktoré ste si tam fyzicky dali.
Pri papierovom jablku máte zmluvu, že ak budete mať chuť na jablko, banka vám ho nejako zabezpečí. Banka nejaké jablká má, keby klienti dostali chuť, ale nemá ich fyzicky veľa. Vám ale sľubuje, že ak budete hladní, nejaké zoženie. Vtip je v tom, že ak banka jablko pre vás nezoženie, lebo všetci budú chcieť zrazu jablká a nebude ich dostatok, dostanete naspäť peniaze, ktorých môže mať neobmedzene. Otázkou ostáva, či budete spokojní, lebo vy ste chceli jablko.‘
Banky a „oficiálny tábor“ v tom nevidia problém – podľa nich je to normálna vec. Takto funguje systém a papierové zlato je nutné, aby bolo obchodovanie rýchle a aby sme mali lacné finančné produkty.
Kritici naopak hovoria, že takto vzniká syntetické zlato – čísla a zmluvy, ktoré sa volajú zlato, ale v pozadí sú často len čiastočne kryté reálnym kovom. Podľa nich časť investorov žije v presvedčení, že „má zlato“, zatiaľ čo v skutočnosti drží len nárok voči banke alebo fondu.
Je to podobné ako pri našom produkte Sporenie v zlate. Pri každom nákupe nakupujeme klientom gramy zlata – tehličky a mince, takže naši klienti majú reálne zlato. Či chcete alebo nie, my máme pre klientov nakúpené tehličky. Ak chcete zlato odpredať, my musíme reálne tehličky predať späť do mincovne.
Existujú ale aj sporenia v zlate, kde sa reálne zlato nekupuje. Ak budete zlato chcieť a požiadate oň, až potom firma zlato nakúpi. Dovtedy máte iba prísľub.
Je papierové zlato automaticky podvod?
Papierové zlato samo osebe nie je podvod – je to finančný nástroj, ktorý pomáha trhu fungovať jednoduchšie a plynulejšie.
Hodí sa najmä na:
- rýchle nákupy a predaje,
- pravidelné investovanie menších súm,
- zabezpečenie (hedging) pre firmy, ktoré zlato ťažia alebo spotrebúvajú.
Problém vzniká vtedy, keď si investor myslí, že kúpil bezpečné zlato, ale v skutočnosti kúpil len papierový sľub na zlato, ktorý sa v kríze môže správať inak než fyzický kov.
Alokované a nealokované zlato: mám reálny kov, alebo len nárok?
Teraz prichádza najdôležitejší detail, na ktorom stojí celý rozdiel medzi skutočným kovom a papierom v systéme: alokované a nealokované zlato.
Predstavte si, že máte nakúpené zlato a na výpise vidíte: 10 gramov zlata. Čo to znamená?
1. Alokované zlato: konkrétne tehličky na vaše meno
Pri alokovanom zlate existujú konkrétne mince alebo tehličky, ktoré sú vedené ako váš majetok. Ležia v trezore banky alebo špecializovanej spoločnosti, ale účtovne nepatria im – patria vám. Správca je len opatrovateľ. Ak by správca skrachoval, konkurzný správca zlato rozdelí medzi klientov. Alokované zlato je stále fyzické zlato, aj keď nie je vo vašom domácom trezore.
2. Nealokované zlato: zlato „na účte“, ale právne iba sľub
Pri nealokovanom zlate to na prvý pohľad vyzerá rovnako – vo výpise svieti „máte 10 g zlata“. Rozdiel je v tom, čo je v pozadí. Nealokované zlato funguje podobne ako bežný účet v banke:
- zlato je majetkom banky alebo poskytovateľa,
- vy máte voči nemu pohľadávku, že máte nárok na určité množstvo zlata alebo na jeho peňažnú hodnotu.
- Banka vám sľubuje, že ak budete zlato chcieť, tak vám ho vydá alebo zoženie.
A tu je kritická časť celého systému. Ak pošlete do banky alebo fondu peniaze na kúpu zlata a fond kupuje nealokované zlato, fond žiadne konkrétne zlato kúpiť nemusí. Iba vám na účte ukáže, že máte nárok na zlato. Neexistuje konkrétna tehlička, ktorú by vám niekto ukázal a povedal: „Táto je vaša.“
Aby som však nerobil paniku – bežné banky a fondy nejaké zlato pre klientov majú. Nehrajú úplný vabank. Ale nemusia to robiť 1 : 1 – niečo majú, ale zvyčajne nemajú všetko.
Okrem toho môžu „spoločné“ zlato klientov požičiavať iným bankám alebo firmám, alebo ho používať pri obchodovaní na burze. Z pohľadu bankového sveta je to normálne – podobne funguje celé moderné bankovníctvo. Bez nealokovaného zlata by bol trh podľa nich pomalší a drahší.
Z pohľadu kritikov je tu problém: na jednu tehličku si môže robiť nárok naraz viac klientov. V normálnych časoch to funguje, lebo väčšina klientov nechce fyzickú tehličku. No ak by raz väčšia skupina povedala: „Nechceme už len číslo, chceme tehly,“ môže sa ukázať, že zlata je menej, než je sľubov.
S nealokovaným zlatom pritom neobchodujú drobní investori, ale najmä „ťažké váhy“ – veľké banky, bullion banky, veľké fondy a ETF, centrálne banky či samotní ťažiari a rafinérie. Pre nich je tento systém praktický: umožňuje presúvať obrovské objemy zlata jedným zápisom v systéme namiesto fyzického presúvania tehličiek po svete.
Z pohľadu bánk je nealokované zlato jednoducho nutné. Z pohľadu kritikov je to miesto, kde vzniká papierové zlato: nároky, ktoré sa tvária ako skutočný kov, ale v skutočnosti sú len sľubom, že kov bude k dispozícii, keď ho niekto raz naozaj bude chcieť.
Predstavme si fond so zlatom
Poďme si to úplne zjednodušiť na príbeh jedného fondu so zlatom ????.
Krok 1: Štart – fond má len fyzické zlato
Povedzme, že fond má v trezore 1 000 uncí fyzického zlata a ešte nikomu nič nedĺži.
Teda:
- aktíva: 1 000 uncí zlata
- záväzky (sľuby): 0 uncí
Krok 2: Klienti si otvoria nealokované zlaté účty
Fond ponúkne klientom „zlato na účte“ (nealokované). Prídu traja klienti A, B, C a nakúpia spolu 900 uncí zlata v nealokovanej forme.
Banka im na výpise ukáže:
- klient A: 300 uncí
- klient B: 300 uncí
- klient C: 300 uncí
Fond má teda:
- 1 000 uncí fyzicky
- 900 uncí dlhu voči klientom
Zatiaľ je v pluse – má o 100 uncí zlata viac, než sú jeho zlaté záväzky.
Krok 3: Fond predá „zlato“ aj ďalším klientom
Povedzme, že banka chce ešte zarobiť a predá nealokované zlato novým klientom D a E v objeme ďalších 600 uncí – opäť len ako číslo na účte, bez nákupu nového zlata.
Takže máme stav:
- fyzicky v trezore: 1 000 uncí
- celkový nárok klientov: 1 500 uncí
Fond hovorí: „To je normálne, nie všetci klienti naraz nechcú fyzické zlato. Keby niekto chcel, vydáme mu zlato, a keby všetci piati klienti chceli zlato naraz, tak dokúpime zlato na trhu.“
Kritici povedia: „Pozrite sa – klientom spolu svieti 1 500 uncí, ale zlata je len 1 000 uncí. Zvyšok je založený na tom, že všetci nebudú chcieť fyzické dodanie naraz. To nie je to isté, ako keby každý klient vlastnil svoju konkrétnu tehličku.“
Zhrnutie v jednej vete:
- alokované zlato – každý klient má svoju tehlu, 1 tehla = 1 majiteľ, banka ju nemôže „otáčať“
- nealokované zlato – banka má pool kovu a proti nemu viac nárokov, než je fyzického kovu. Funguje to, kým všetci veria systému a nechcú kov naraz.
Loco London: kde žije svetové zlato
Keď sa povie Loco London, neznie to ako niečo, čo by ste potrebovali poznať k rodinnému rozpočtu. V skutočnosti je to jeden z najdôležitejších pojmov, ak chcete pochopiť, kde sa točí väčšina svetového zlata – a prečo práve tam vzniká aj veľká časť „papierového zlata“.
Loco London nie je názov burzy ani firmy. Je to označenie miesta dodania. Keď veľkí hráči uzatvárajú obchody so zlatom, povie sa napríklad: „1 000 uncí zlata, Loco London.“
Tým sa hovorí:
- toto zlato sa vysporiada v londýnskych trezoroch,
- obchod prebieha podľa pravidiel a štandardov LBMA,
- protistrany si to vyriešia účtovne v systéme, nie kamiónom s tehlami.
Zlato sa teda presunie papierovo z jednej firmy na inú, ale tehličky sedia na mieste na regáloch. V Londýne pritom leží skutočné zlato – veľké Good Delivery tehly v trezoroch bánk a Bank of England. To je ten kovový základ, o ktorý sa celý systém opiera.
Rozdiel nastáva pri tom, ako sa s týmto zlatom obchoduje. Väčšina obchodov v režime Loco London prebieha ako nealokované zlato. To znamená, že zlato sa reálne nepresúva, iba sa menia účtovné záznamy.
Ako veľký je vlastne trh nealokovaného zlata?
Skôr než začneme plávať, je dobré vedieť, v akom bazéne vlastne plávame. Pri zlate hovoríme o pár tonách, stovkách ton, alebo o niečom úplne inom?
Loco London je gigantický bazén zlata. Londýn je dlhodobo hlavným veľkoobchodným centrom zlata na svete. Podľa World Gold Council sa odhaduje, že zhruba 70 % svetového objemu obchodov so zlatom prebieha práve na londýnskom trhu.
LBMA zároveň zverejňuje údaje o tom, koľko zlata fyzicky leží v londýnskych trezoroch. Najnovšie dáta hovoria o približne 8 800 tonách zlata uložených v Londýne.
Pre porovnanie:
- Slovensko má približne 31 – 32 ton zlata v rezervách,
- londýnske trezory teda držia takmer 300-krát viac zlata než celé Slovensko.
To je kovový základ, nad ktorým sa odohráva každodenné obchodovanie.
Denné objemy: zlato, ktoré zmení majiteľa na papieri
LBMA uvádza, že v systéme Loco London sa denne „premiestni“ vyše 20 miliónov uncí zlata. To je zhruba 620 ton zlata denne, ak to prepočítame na fyzickú hmotnosť.
Inými slovami: v účtovných knihách sa každý deň „pretočí“ množstvo zlata, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje ročnú produkciu menších ťažobných krajín. Ročne sa vyťaží 2 000 – 3 000 ton zlata, takže za týždeň sa v Londýne predá a kúpi celá ročná produkcia.
Koľko z toho je nealokované?
Sama LBMA priznáva, že drvivá väčšina obchodov v tomto veľkoobchodnom svete prebieha práve cez nealokované účty. V publikácii A Guide to the Loco London Precious Metals Market píšu, že pravdepodobne viac než 90 % všetkých obchodov na veľkoobchodnom OTC trhu sa vyrovnáva cez nealokované Loco London účty.
Ak sa denne priemerne zobchoduje 20 miliónov uncí zlata, ročne je to približne 5 miliárd uncí zlata. A ak je 90 % z toho nealokované, znamená to, že veľká časť týchto uncí musí byť „papierová“. Presné čísla, koľko papierových uncí zlata je vytvorených z jednej reálnej unce, LBMA neuvádza. Konzervatívny odhad je najčastejšie 5 až 10 papierových uncí na jednu fyzickú, kritici odhadujú vyššie číslo – 20 až 50 papierových uncí.
Chcem ale znovu zdôrazniť, že netreba robiť paniku. Trh so zlatom už dlhé roky funguje na týchto princípoch. To, že počet papierových uncí rastie, ešte neznamená, že musí nastať krach trhu.
To znamená:
- fyzické zlato v trezoroch je základ,
- ale väčšina denného objemu sa rieši ako zmeny nealokovaného zlata medzi bankami a ich klientmi, teda nie vlastníctvo reálneho zlata, ale papierového,
- alokované zlato tvorí menšiu časť a znamená, že niekto reálne kúpi fyzické zlato – napríklad centrálna banka.
Ani vtedy sa však zlato nemusí fyzicky presúvať. Ak ho banka nechce z Londýna zobrať, jednoducho sa zapíše, že odteraz tieto tehly vlastní niekto iný.
Zhrnutie: nie je zlato ako zlato
Na začiatku sme si položili jednoduchú otázku: Je papierové zlato podvod?
Odpoveď môže byť rozpačitá: papierové zlato nie je podvod, ale nie je to to isté zlato ako tehlička v trezore.
Nie je dôvod na paniku, ale každý investor do zlata by mal vedieť, ako funguje trh so zlatom. V dobrých časoch všetko funguje ako hodinky. V zlých časoch zlato zrazu nemusí byť, lebo reálne ho nie je také množstvo, ako je na papieri.
Pre vás z toho plynie jednoduchá úloha:
- ak chcete poistku a dlhodobé uchovanie hodnoty, dáva zmysel mať časť majetku vo fyzickom alebo jasne alokovanom zlate, ideálne vo vlastných rukách,
- ak chcete pracovať s cenou, iba investovať alebo špekulovať, môžete použiť papierové zlato – ETF, fondy, derivátové nástroje – s vedomím, že je to finančný produkt, nie tehlička.
Najdôležitejšia otázka teda neznie: „Je papierové zlato dobré alebo zlé?“ Ale: „Na čo ho chcem používať – na cenu, alebo na bezpečie?“
A úplne na záver: keď vám najbližšie niekto povie, že „investuje do zlata“, pokojne sa spýtajte: „Do ktorého – fyzického, alebo papierového?“
