Dopyt centrálnych bánk bol najväčší za posledných 55 rokov.

• Centrálne banky celkovo nakúpili 1136 ton zlata, najviac od roku 1967
• Nakupovali primárne rozvíjajúce sa trhy na čele s Tureckom a Čínou
• Za kľúčové dôvody nákupu a zväčšovania rezerv sa považujú geopolitická neistota a vysoká inflácia

Rok 2022 bol v poradí druhým, ktorý priniesol nárast dopytu centrálnych bánk po zlate. Celkovo svoje rezervy obohatili o 1136 ton tohto vzácneho kovu, čo predstavuje druhý najvýraznejší ročný nákup od roku 1950. Navyše, uplynulý rok bol v poradí trinástym, v ktorom prevládal nákup nad predajom.

Centrálne banky najviac nakupovali v treťom a štvrtom štvrťroku, v oboch prípadoch celkovo viac ako 400 ton. Výsledky posledného prieskumu World Gold Council (WGC), zameranom na postoj centrálnych bánk ku zlatu, ukazujú dva kľúčové faktory, ktoré vplývajú na centrálne banky pri nákupe a držaní zlata. Prvým je jeho výkonnosť v krízových časoch a druhým jeho pozícia komodity, ktorá dlhodobo uchováva hodnotu.

Nie je preto prekvapením, že v roku poznačenom geopolitickou neistotou a mimoriadne vysokou infláciou, sa mnohé centrálne banky rozhodli pokračovať vo zvyšovaní svojich rezerv a to dokonca vo vysokom tempe. Podľa mnohých analytikov išlo tiež o snahu diverzifikovať štátne rezervy a do istej miery sa tak odkloniť od amerického dolára (USD).

Najaktívnejší kupujúci

Zlato nakupovali primárne rozvíjajúce sa trhy. Za veľmi významné sa považovalo koncom roka oznámenie Čínskej centrálnej banky (The People’s Bank of China, PBoC), že navýšila svoje rezervy zlata. Urobila tak o 62 ton, čím zvýšila svoju rezervu na viac ako 2000 ton.

Svoju rezervu zlata však v minulom roku najviac obohatila Turecká centrálna banka (The Central Bank of the Republic of Turkey, CBRT). Oficiálne až o 148 ton, čím zvýšila svoju rezervu na hodnotu 542 ton.

Medzi aktívnych kupcov patrili i krajiny Blízkeho východu. Egypt zvýšil svoju rezervu o 47, Katar o 35 a napríklad Spojené Arabské Emiráty o 25 ton zlata. Medzi najaktívnejšie navyšujúce krajiny patrili i Uzbekistan, navýšenie o 34 ton, či India (33 ton). V prípade Indie však išlo o 57% pokles oproti roku 2021.

V Európe po jednej tone nakúpili centrálne banky v Česku a Srbsku. Slovensko svoje rezervy neobohatilo a ani nezmenšilo. Ostávame tak na čísle 31,69 ton. Zaujímavosťou je, že Írska centrálna banka bola jedinou centrálnou bankou spomedzi rozvinutých trhov, ktorá zvýšila svoju rezervu zlata a to konkrétne o tri tony.

Ruská centrálna banka (The Central Bank of the Russian Federation, CBR) počas roka v reakcii na uvalenie sankcií oznámila, že opätovne začne nakupovať zlato od domácich producentov. Predpokladá sa, že sa tak stalo ale WGC uvádza, že od januára neboli zverejnené žiadne dáta, ktoré by to potvrdili alebo vyvrátili a situáciu naďalej monitoruje.

Našli sa aj predávajúci.

Napriek tomu, že viaceré krajiny vo veľkom nakupovali, našli sa aj také, ktoré sa rozhodli svoje zásoby zlata zmenšiť. Najviac zlata, až 51 ton, predala Kazašská centrálna banka (The National Bank of Kazakhstan). Nemecko svoju zásobu znížilo o štyri, Srí Lanka o tri a napríklad Poľsko či Filipíny o dve tony.

Prognóza na rok 2023

WGC uvádza, že nevidí dôvod pochybovať o tom, že by centrálne banky prestali nakupovať a zväčšovať svoje rezervy zlata. Druhým dychom dodáva, že je pravdepodobné, že dopyt nebude až tak vysoký ako v roku 2022. Predpovedať však, koľko zlata sa v konečnom dôsledku nakúpi, vníma ako veľmi náročné.

Centrálne banky po celom svete vo veľkom nakupovali zlato aby diverzifikovali štátne rezervy a chránili sa pred infláciou. Nákupom investičného zlata môžete ochrániť svoj majetok pred infláciou a v dlhodobom horizonte ho zhodnotiť i vy. Naše služby sú Vám permanentne k dispozícii.