Čo ukázal nový prieskum centrálnych bánk

Keď bežný človek nakúpi zlato, často to z neho po pár dňoch vyhŕkne, či neurobil chybu. Centrálne banky takéto pochybnosti nemajú — a najnovší prieskum ukazuje, koľko ho chcú dokúpiť.

World Gold Council sa centrálnych bánk na zlato spýtal už po deviatykrát. Tento rok mal prieskum rekordnú účasť: odpovedalo 76 centrálnych bánk, z toho 58 z rozvíjajúcich sa ekonomík a 18 z vyspelých ekonomík.

To nie je anketa medzi fanúšikmi zlata na internete ani odhady malých investorov. Sú to ľudia, ktorí spravujú rezervy a peniaze štátov.

Až 89 % opýtaných očakáva, že svetové zlaté rezervy centrálnych bánk sa v najbližších 12 mesiacoch zvýšia. Ešte zaujímavejšie je však druhé číslo.

Rekordných 45 % centrálnych bánk očakáva, že bude nakupovať a zvýši svoje zásoby. Väčšina ostatných nečaká zníženie, ale stabilitu. Iba malé percento počíta s poklesom.

„Nezastavujeme, len doháňame zameškané.“ ????

Centrálne banky nekupujú zlato iba preto, že jeho cena rastie. Nenaskakujú na trendy a neboja sa, že im ujde vlak. To ale neznamená, že sa nemôžu mýliť. Aj veľkí hráči niekedy robia chyby. Tento trend ich nákupov nie je iba krátkodobý výkyv. V minulých mesačníkoch sme písali, že centrálne banky v rokoch 2022, 2023 a 2024 nakúpili viac než 1 000 ton zlata ročne. To už je iná liga než bežné dokupovanie.

Tento prieskum nám v podstate nepovedal, že sa začína niečo nové alebo zlatá revolúcia. Skôr iba pokračuje v tom, čo tu vidíme posledné roky.

Ak bežný investor rozmýšľa dlhodobo, toto je ten logický prístup. Jednorazový nákup je často emócia – „Cena rastie, tak sa pridám, skúsim, čo sa stane.“ Opakované nákupy počas viacerých rokov už vyzerajú ako stratégia – „Chcem si budovať rezervu pravidelne a dlhodobo.“

Samozrejme, prieskum nie je garancia, že cena bude v tomto alebo budúcom roku iba rásť. Centrálna banka môže dnes povedať, že chce zlato kupovať, a o pol roka zmeniť plán. Ale ak sa pýtame priamo centrálnych bánk, odpoveď je pomerne jasná: zlato z rezerv nezmizlo. Naopak, veľká časť bánk, ktoré s ním pred pár rokmi nepočítali, s ním teraz počíta.

Prečo ho držia: kríza, hodnota a rozloženie rizika

Najzaujímavejšie na prieskume nie je iba to, že centrálne banky chcú viac zlata. Ešte dôležitejšie je, prečo ho chcú držať.

Zástupcovia bánk uvádzali ako hlavné dôvody najmä:

• zlato sa správa inak ako ostatné aktíva, najmä v čase krízy,
• dlhodobé uchovanie hodnoty a
• rozloženie rizika aktív, hlavne preto, lebo politika vo svete sa môže zmeniť z hodiny na hodinu.

Centrálne banky nekupujú zlato preto, že chcú na tom zarobiť alebo čakajú rýchly zisk. A už vôbec nečakajú, že to bude na pár mesiacov. Skúsení investori chcú mať časť peňazí aj v niečom, čo nie je iba sľub.

Dolár je sľub, lebo USA sľubujú, že ho akceptujú a nezmenia (aspoň dúfam). Aj euro, aj dlhopis, dokonca aj peniaze na bankovom účte sú sľub. Samozrejme, tieto sľuby sú veľmi kvalitné a dôveryhodné a celý svet na nich stojí. Ale stále sú to sľuby niekoho iného.

Zlato je iný typ majetku. Nie je to sľub ani záväzok banky, vlády či firmy. Nikto pri ňom nemusí platiť dividendy, splácať úroky či meniť zmluvy. Zlato jednoducho je. A nemá riziko protistrany, lebo ho nikto neriadi.

Nie je však všetko zlato, čo sa blyští ????. Neznamená to, že zlato je dokonalé. Nemá úrok a môže klesnúť. Môže roky stagnovať. Keď sú úroky vysoké a svet pokojný, veľa investorov sa pozrie na zlato a povie si: „Prečo by som držal kov, keď mi dlhopis alebo termínovaný vklad prinesie výnos?“

Je to logický argument. A znova sme pri centrálnych bankách, ktoré hrajú dlhodobo. Banky riešia aj situáciu, že svet prestane byť pokojný. A v takom svete je vhodné mať niečo, čo sa nespolieha až tak úplne na pravidlá.

Je to podobné ako pri vašej rodinnej rezerve. Človek nemusí byť paranoik a mať doma hotovosť preto, že si myslí, že banky zajtra skrachujú. Rezervu máme preto, že keď sa niečo pokazí, nechceme byť odkázaní iba na číselká v počítači. Hotovosť doma nie je výnos, je to poistka. Zlato v rezervách štátu má podobnú logiku. Nie je tam preto, aby každý mesiac zarábalo. Je tam preto, aby časť rezerv stála mimo bežného finančného systému. Keby niečo.

Čína bola príklad

V tomto článku sme sa venovali Číne. Písali sme, že čínska centrálna banka pokračuje v nákupoch zlata a že pri Číne nikdy nejde len o otázku, koľko zlata oficiálne priznáva. Zaujímavé je najmä to, prečo ho vlastne chce.

Čína je zaujímavý príklad. V rezervách má veľa dolárov a eur a zároveň sa so Západom stále doťahuje a drží ho v šachu. Preto sa chce zbaviť silnej závislosti od dolára. Ak držíte veľa dolárov, v normálnych rokoch ste v pohode. Nič sa nedeje. Ak ale prídu zlé časy, môžu USA dolár začať zneužívať. Alebo doláre zmraziť.

Zmrazenie ruských rezerv po roku 2022 ukázalo, že je síce pekné mať doláre v rezervách, ale za istých okolností môžete o ne z hodiny na hodinu prísť. Bez ohľadu na to, ako kto hodnotí dôvody konkrétnych sankcií, samotná možnosť, že sa rezervy dajú zmraziť, mení uvažovanie centrálnych bánk – najmä v krajinách, ktoré sa obávajú, že by sa raz mohli ocitnúť v podobnej pozícii.

Nový prieskum WGC však ukazuje, že takto už uvažujú aj iné centrálne banky, nielen čínska. Najmä menej bohaté krajiny chcú svoje rezervy zvyšovať rýchlejšie a hovoria, že zlato budú určite dokupovať.

To dáva logiku.

Krajiny mimo tých najbohatších sa logicky pýtajú, ako veľmi chcú byť závislé od systému, ktorý plne nekontrolujú. Neznamená to, že sa banky boja, že dolár alebo euro zajtra skončia. Znamená to len toľko, že časť centrálnych bánk nechce mať všetky vajíčka v jednom košíku.

Pri zlate nejde iba o množstvo. Ide aj o to, kde leží

Jedna z najzaujímavejších častí prieskumu sa však netýka nákupu zlata, ale jeho uloženia. Najčastejšie uvádzaným miestom zostáva Bank of England – uviedlo ju 57 % bánk. Hneď za ňou nasleduje domáce skladovanie, ktoré uviedlo 49 % bánk. Mnohé centrálne banky pritom svoje zlato zámerne rozkladajú medzi viacero úložísk.

Na prvý pohľad suchá technická informácia. V skutočnosti veľmi dôležitý detail. Pri zlate nejde iba o to, či ho máte „zapísané v tabuľke“. Ide aj o to, kde je, pod koho kontrolou je, ako rýchlo sa k nemu dostanete a kto má praktickú moc nad jeho pohybom.

V tomto článku sme riešili papierové zlato, Loco London, alokované a nealokované účty. Vysvetľovali sme, že nie je zlato ako zlato. Jedna vec je fyzická tehlička. Druhá vec je nárok na zlato. Tretia vec je finančný produkt, ktorý len kopíruje cenu.

Pre bežného človeka to môže znieť ako zbytočné detaily pre odborníkov. Lenže presne tieto detaily riešia aj centrálne banky. Ak má štát zlato v zahraničí, môže to byť praktické. Londýn je obrovské centrum obchodovania so zlatom, Bank of England má dlhú históriu a veľké sklady. Keď chce centrálna banka so zlatom pracovať a dočasne ho požičiavať za úroky, Londýn je prirodzené miesto. Tak ako to robí aj naša Národná banka Slovenska.

Domáce skladovanie má iný dôležitý argument – kontrolu. Zlato je fyzicky doma. Nie je to len záznam v zošite v zahraničnom trezore. Preto dnes vidíme, že centrálne banky riešia nielen výšku rezerv, ale aj ich rozmiestnenie. Niektoré zvyšujú domáce skladovanie. Iné ho rozdeľujú po celom svete. A časť jednoducho nepovie, kde zlato má.

Preto sa pri zlate najväčší hráči nepýtajú len: „Koľko stojí?“ Pýtajú sa: „A kde vlastne bude?“ Presne túto otázku by si mal položiť aj drobný investor. Ak človek kupuje fyzické zlato ako rezervu, má riešiť aj formu vlastníctva. Je to moja tehlička? Viem ju prevziať? Alebo to mám len zapísané, akože to mám v trezore? Pri zlate sú tieto otázky niekedy dôležitejšie než rozdiel pár eur v nákupnej cene.

Dolár nekončí. Len začína strácať lesk

V decembrovom mesačníku sme písali o roku 1971, keď sa dolár odpojil od zlata. Odvtedy žijeme vo svete fiat (papierových) peňazí. Peniaze už nie sú priamo vymeniteľné za zlato. Ich hodnota stojí na dôvere, pravidlách, sile ekonomiky a schopnosti štátu udržať menový systém pokope.

Dolár je stále najdôležitejšia rezervná mena sveta. A aj keď by sa to niektorým ľuďom páčilo, nekončí.

Dolárový trh je hlboký, likvidný a pre centrálne banky stále mimoriadne použiteľný. Keď štát potrebuje držať veľké rezervy, americké štátne dlhopisy majú výhodu, ktorú zlato nemá: dajú sa kupovať a predávať vo veľkých množstvách.

Prieskum WGC však ukázal niečo zaujímavé. Až 74 % bankárov očakáva, že podiel amerického dolára v globálnych rezervách bude o päť rokov nižší. Naopak, 84 % očakáva, že podiel zlata bude vyšší. To nie je výkrik „koniec dolára“. Je to skôr tichý posun od „trošku menej dolára“ k „trošku viac zlata“.

My ako bežní ľudia to máme podobné. Je nelogické zrušiť bankový účet a všetko premeniť na zlato. To by bola hlúposť. Rovnako nie je rozumné tváriť sa, že peniaze na účte, fondy, dlhopisy a nehnuteľnosti vyriešia každý scenár, hlavne ten najhorší.

Zdravý prístup je niekde medzi. Mať dostatočnú hotovostnú rezervu. Mať investície, ktoré vedia dlhodobo rásť. A popri tom mať aj časť majetku v niečom, čo nestojí na sľube jednej meny alebo jednej inštitúcie.

Čo si z toho má zobrať bežný investor

Takže záver je jasný: ak kupujú centrálne banky, musíme to kupovať aj my. Je to ale tak?

Centrálne banky majú iné starosti než my, bežní smrteľníci. Banky neriešia splátku hypotéky, nákup auta, školu pre deti ani rezervu na výpadok príjmu. Bežný človek by nemal kopírovať, čo robí banka.

Môžeme však pochopiť jej logiku. A tá logika je jednoduchá: nespoliehať sa na jeden scenár. Ak centrálna banka drží doláre, eurá, dlhopisy a zlato, nerobí to preto, že by chcela každý rok uhádnuť víťaza. Robí to preto, že nevie, aký svet príde. Čakajú nás pokojné časy alebo bude cirkus? Nevieme.

Aj domácnosť je ako taká malá banka. Nikto z nás nevie, či najbližších desať rokov prinesie pokojné trhy, ďalšiu infláciu, slabšie euro, vyššie dane, lacnejšie peniaze, drahšie peniaze alebo úplne iný problém. Preto nedáva zmysel staviť všetko na jednu kartu.

To však neznamená, že zlato treba kupovať bez rozmýšľania. Kto nakúpi všetko naraz po prudkom raste ceny, môže zažiť nepríjemné roky. Cena môže klesnúť, stagnovať alebo sa dlho nikam nepohnúť. Zlato nie je čarovný kov, ktorý odstráni riziko.

Je to rezerva. Centrálne banky to nerobia z paniky, ale z pokoja. A presne tak sa najlepšie buduje aj tá vaša rezerva — pomaly, bez titulkov a bez vidiny, že zbohatnete cez noc.