Centrálne banky pozastavili cyklus zvyšovania úrokových sadzieb.

Posledné zasadnutia najväčších svetových centrálnych bánk priniesli na trhy pokojnejšie obdobie. Európska centrálna banka (ECB) po prvýkrát prerušila sériu zvyšovania úrokových sadzieb. Americká centrálna banka (FED) ponechala sadzby nezmenené už druhýkrát po sebe.

ECB začala svoj boj s infláciou v júli 2022. Od tohto obdobia neprestajne navyšovala úrokové sadzby. Na každom zasadnutí Rady guvernérov, centrálni bankári navýšili sadzby o 25 bázických bodov. Počas štrnástich mesiacov tak vyhnali úroky na najvyššiu úroveň v celej histórií menovej únie. Po októbrovom zasadnutí však zostala depozitná sadzba po prvýkrát nezmenená na úrovni 4 % a refinančná sadza na hladine 4,5 %. Podľa ekonómov, ktorých oslovila agentúra Reuters, sa cyklus zvyšovania sadzieb v menovej únií definitívne skončil.

Inflácia v eurozóne dosahovala najvyššie hodnoty v októbri minulého roka. Počas ďalších mesiacov postupne klesala a podľa aktuálnych septembrových výsledkov sa nachádza na hladine 4,3 %. Cieľom ECB je dostať mieru inflácie na úroveň dvoch percent, to sa jej ešte nepodarilo. Avšak ekonomika eurozóny pod tlakom prísnej menovej politiky začala spomaľovať. Centrálna banka preto zvolila opatrnejšiu stratégiu a pozastavila sprísňovanie úverových podmienok, snaží sa tým nespôsobiť v ekonomike recesiu.

Podľa ECB je aktuálne nastavenie menovej politiky dostatočne prísne na to, aby inflácia poklesla do cieľovej úrovne, no je preto nevyhnutné ponechať úroky vysoko dostatočne dlhý čas. „Minulé zvýšenie úrokových sadzieb sa naďalej silne premieta do podmienok financovania,” uviedla ECB. Kroky centrálnej banky sa v ekonomike prejavia s časovým oneskorením, práve preto je ECB dnes opatrná. Nechce dostať úroky až na takú úroveň, ktorá by mala na trhy katastrofálne dôsledky.

Americká centrálna banka na zasadnutí 1. novembra ponechala sadzby na nezmenenej úrovni v pásme od 5,25 do 5,5 %, kde sa nachádzajú už od júla. „Niekoľko mesiacov dobrých údajov je len začiatkom toho, čo bude potrebné na vybudovanie dôvery, že inflácia sa trvalo spomaľuje smerom k nášmu cieľu. Proces udržateľného znižovania inflácie na úroveň 2 % má pred sebou ešte dlhú cestu,“ uviedol Jerome Powell, šéf FEDu. Napriek poklesu inflácie v USA na 3,7 % je centrálna banka obozretná a nevylučuje ďalšie zvyšovanie úrokov. „Faktom je, že menový výbor teraz vôbec neuvažuje o znížení sadzieb,“ povedal ďalej Powell po skončení FOMC meetingu.

Prerušenie navyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami dáva domácnostiam aj firmám nádej, že za nejaký čas už budú úvery lacnejšie. Avšak Slovensko sa momentálne nachádza v situácií, kedy základná sadzba centrálnej banky nie je jediným faktorom, ktorý Slovákom predraží pôžičky. Všetky tri veľké raitingové agentúry hodnotia výhľad slovenskej ekonomiky negatívne. Zhodli sa na tom Moody´s, Fitch Raitings aj Standard and Poor´s. V prípade, že by v nasledujúcom období agentúry znížili Slovenskej republike hodnotenie, banky by mali vyššie náklady na nové finančné zdroje a to by automaticky znamenalo drahšie úvery pre domácnosti aj firmy. Raiting Slovenska sa odvíja od stavu verejných financií, ktorý je momentálne kritický. Národná banka Slovenska, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť aj Finanční inštitút bijú na poplach a varujú pred blížiacim sa bankrotom Slovenska. Konsolidácia verejných financií bude kľúčová pre pozitívny vývoj na finančných trhoch. „Krajine reálne hrozí, že si nebude vedieť na finančných trhoch požičať dostatok peňazí,“ uviedol pre Trend Tibor Lörincz, analytik Tatra banky.

Slovenské domácnosti si už teraz požičiavajú za vyšší úrok ako je priemer v Európskej únií. No ak vláda nezačne čo najskôr konsolidovať, Slováci si budú požičiavať za úroky, ktoré sú na úrovni Grékov, a to bez ohľadu na to, či ECB úrokové sadzby v ďalšom období zníži.