V košíku máte 88-ročný pán Jozef si u mňa kúpil zlatú mincu. Nie ako investíciu. Kúpil ju preto, aby si o dvadsať rokov mohol dať rovnako veľa koňaku ako dnes. A myslel to úplne vážne ????.
Často sa mi stáva, že keď poviem známemu, že predávam zlato, je ohúrený. Zlato má v sebe také tajomno a pocit luxusu, ktorý ohúri.
Najväčšou výhodou (okrem výplaty) je pre nás to, že sa môžeme stretávať s veľmi zaujímavými ľuďmi. A snáď sa na mňa mladšia generácia nebude hnevať — zaujímavejší sú klienti, ktorí už majú niečo v živote za sebou. Ich rozhľad a často veľké skúsenosti nás obohatia viac, ako si to sami klienti myslia.
Jedným z týchto klientov je aj 88-ročný pán Jozef (on chcel, aby sme mu hovorili Jožo), ktorý má dnes už výrazne po deväťdesiatke. Dlho žil v Izraeli a na staré kolená sa presťahoval na Slovensko, kde ako malý vyrastal a kde chce dožiť. Jeho bonmoty a dobrá nálada boli nákazlivé a kolegovia nám museli chodiť rušiť stretnutia, lebo sme blokovali ďalších. Zlato si kupoval napríklad preto, lebo podľa jeho slov: „Zlato drží hodnotu a ja si chcem aj o 20 rokov za 1 mincu zlata kúpiť toľko isto fliaš koňaku ako dnes.“ A to mal vtedy 88 rokov ????.
Povedal mi však aj jednu myšlienku, ktorá je jedna z tých, kvôli ktorým si zlato kupujem aj ja. Zlato je transformátor majetku.
Znie to veľmi odborne a dôležito, ale je to celkom jednoduché. Pán Jozef to vysvetlil tak, že zlato si kupuje aj preto, lebo dokáže preniesť hodnotu peňazí a majetku z jedného finančného systému do druhého.
A povedal mi príbeh. Keď sa schyľovalo k druhej svetovej vojne, mal pán Jozef 8 – 9 rokov. Jeho otec za všetky peniaze nakúpil zlato — vtedy to boli mince a šperky. A keď o tom doma hovoril manželke, všetci sa divili, načo to urobil. On im vysvetlil, že ak bude vojna, vtedajšie peniaze skončia a prídu nové. Tí, ktorým ostanú len tie staré, prídu o všetko. Ale ak budú mať zlato zakopané na záhrade, po vojne ho vymenia za nové peniaze, ktoré budú platiť.
Otec počítal s tým, že keď svoj majetok uloží do zlata, po vojne ho zamení za nové peniaze. Zlato si po čase nájde hodnotu v novej mene a on z majetku nestratí takmer nič.
A práve o takejto transformačnej hodnote hovoril pán Jozef.
A pri Jozefovom príbehu sa patrí dodať jednu vec. Bol Žid a pre židovskú rodinu v tých rokoch nešlo len o menu — šlo o majetok, ktorý im štát postupne bral, a napokon o holé prežitie. Zlato bolo jedno z mála, čo sa dalo skryť a zobrať so sebou. To je transformačná funkcia zlata v tej najsurovejšej podobe.
Na Slovensku a v Česku to nie je teoretická úvaha. Naše územie zažilo v jednom storočí toľko zmien peňazí, režimov a pravidiel, že človek nemusel čítať ekonomické knihy, aby pochopil, že peniaze nie sú večné.
Prvá svetová vojna
Po prvej svetovej vojne sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a vzniklo Československo. Namiesto starých rakúsko-uhorských peňazí postupne prišla československá koruna. Pre ľudí to nebola len nová bankovka v peňaženke. Bol to nový štát, nové pravidlá a nový menový systém.
Slovenský štát
Potom prišiel rok 1939. Československo sa rozpadlo a na Slovensku vznikla slovenská koruna. Opäť nová mena, nový režim, nové pomery. Počas vojny človek platil peniazmi, ktoré dávali zmysel vtedajšiemu systému. Lenže nikto nevedel, čo s nimi bude po vojne.
Po druhej svetovej vojne
A po vojne sa systém zmenil znova. V roku 1945 sa obnovila československá koruna a prišla menová reforma. Štát sťahoval dovtedajšie papierové peniaze a vydal nové koruny. Pre bežného človeka to znamenalo jednoduchú vec: staré peniaze bolo potrebné vymeniť podľa nových pravidiel. Kto mal všetko len v papierových peniazoch, bol odkázaný na to, ako sa štát rozhodne.
Komunistický prevrat
Potom prišiel rok 1948. Februárový prevrat nebol menovou reformou v pravom zmysle slova, ale bola to zmena pravidiel. Komunistická strana prevzala moc a krajina sa začala meniť na úplne iný typ štátu. Menil sa vzťah k súkromnému majetku, podnikaniu, pôde, firmám aj úsporám. Majetok už nebol len otázkou toho, čo človek vlastní, ale aj toho, čo mu nový režim dovolí vlastniť.
Veľká menová reforma
A v roku 1953 prišla menová reforma, ktorá sa do pamäti ľudí zapísala ešte tvrdšie. Vklady a peniaze sa prepočítavali v nevýhodných pomeroch. Hotovosť a úspory mnohých ľudí stratili veľkú časť hodnoty. To nebola bežná výmena bankoviek za krajšie bankovky. Šetrenie v peniazoch stratilo pre mnohých ľudí význam, lebo videli, že „panstvo“ sa z hodiny na hodinu rozhodne a zničí takmer všetky úspory v papierových peniazoch.
Neskôr prišli ďalšie zmeny. Rok 1989 zmenil režim. Rok 1993 priniesol rozdelenie Československa a návrat slovenskej koruny. A v roku 2009 sme slovenskú korunu vymenili za euro. Niektoré z týchto zmien boli pokojné a technicky celkom zvládnuté. Iné boli tvrdé a nespravodlivé. Ale všetky spájala jedna vec: peniaze sú súčasťou systému a platia iba vtedy, keď systém funguje.
Zlato je iné
Nemá na sebe nápis Československo, Slovenský štát, Česká a Slovenská Federatívna Republika ani Európska únia. Nemá dátum menovej reformy. Nevie, kto je práve pri moci. Nezaujíma ho, či sa bankovky menia v pomere jedna ku jednej alebo päťdesiat ku jednej.
Unca zlata je stále unca zlata.
To neznamená, že zlato je svätý grál. V krízach môže byť obchod komplikovaný. Štát môže nastaviť obmedzenia na zlato alebo ho zakázať. Trh môže byť nervózny. Ale zlato nepodlieha menovej výmene rovnakým spôsobom ako hotovosť alebo bankový vklad.
Treba si ale povedať aj druhú stranu. Za komunizmu nebolo držať zlato len tak. Súkromné vlastníctvo aj predaj boli obmedzené a štát ho vedel zhabať. Kto si zlato doma schoval, mal síce hodnotu mimo menovej reformy — ale oficiálne a bez rizika ho speňažiť často nešlo. Ani vtedy teda zlato nebolo kúzlo, ktoré všetko vyrieši. Bola to skôr tichá poistka na horšie časy, ktorú človek nezriedka vedel naplno využiť až vtedy, keď režim opäť povolil.
A toto je tá transformačná funkcia.
Zlato nie je záruka, že človek nepríde o nič. Takto svet nefunguje. Skôr je to spôsob, ako časť hodnoty nepripútať iba k jednej mene, jednému režimu a jednému rozhodnutiu štátu.
Pán Jozef má dnes vyše deväťdesiat. Či si tých dvadsať rokov koňaku ešte užije, nevie nikto. Ale jeho mince to prečkajú — a keď príde čas, povedia presne, koľko fliaš konňaku to bude ????. Bez ohľadu na to, koľko mien sa dovtedy vystrieda.
autor článku
Autor myšlienky pravidelného sporenia a investovania v zlate a spolumajiteľ spoločnosti Zlaté sporenie a.s. "Ekonómia a finančníctvo sa vyučuje a prezentuje ako zložitá vec preto, aby tomu ľudia nerozumeli. Mojím cieľom je zrozumiteľne a jasne ukázať základy peňazí, dlhu a financií, aby sme neboli iba bezbrannými spolusediacimi v autobuse, ktorí šoférujú “ tí veľkí”.
