V Nemecku je zlato základom rodinných financií.

Čína je v posledných rokoch lídrom v nákupe zlata do svojich rezerv. Rusko ťaží ostošesť a okrem svojich vyťažených 200 ton ročne dokupuje ešte ďalšie zlato, lebo centrálna banka je nenásytná. To sú nákupy centrálnych bánk, ktoré kupujú veľké (12 kilové) tehly. Menšie tehličky a mince kupujú obyvatelia.

Nemci sú lídrami.

Nemecký trh s investičným zlatom sa v posledných 10 rokoch výrazne zmenil. Pred krízou z roku 2008 bol o investičné zlato menší záujem. V roku 1995 až 2007 Nemci priemerne za rok nakúpili 17 ton zlata. Po roku 2008 sa však nákupy zoštvornásobili. A záujem pretrváva aj po „naoko“ vyriešení krízy zroku 2008.

Od roku 2008 nakupujú Nemci ročne priemerne 100 ton zlata a spolu s nákupom zlata do ETF fondov dosiahli v roku 2016 takmer 200 ton. (V ETF fondoch sa kupuje zlato vo forme „papierového zlata“ s tým, že ho nemáte fyzicky u seba, ale ETF fond nakupuje do skladov zlato.)

V roku 2016 bol celkový nákup investičného zlata v Nemecku v hodnote 6,8 miliardy EUR a rok 2017 bude táto hodnota výrazne vyššia. Ešte nie sú úplne presné údaje z predaja investičné zlata, ale ETF fondy už na konci septembra hlásili, že dosiahli nový rekord v prísune financií na nákup zlata a celkovo vlastnia už 252 ton v hodnote 9,8 miliardy EUR.

Prečo nastal takýto „boom“?

Keďže Nemecko patrí medzi finančne zodpovedné krajiny, Nemci sa prirodzene obávajú toho, že budú musieť platiť za chyby iných. Od začiatku krízy sa zvyšoval tlak na pomoc zodpovedných krajín nezodpovedným krajinám, ako Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko. Rovnako bail-in na Cypre (zachraňovanie bánk z vkladov obyvateľov) nepridal na pohode nemeckým občanom.

Rovnako nie je možné byť fanúšikom uvoľnenej monetárnej politiky Fedu alebo ECB (Európskej centrálnej banky). Nové peniaze sa viackrát znásobili a ECB ešte stále neprestáva tlačiť nové eurá. Znižovanie úrokov spôsobilo pokles záujmu o štátne dlhopisy a občania právom v zvýšenej miere využívajú bezpečné aktíva.

Za posledných 100 rokov zažilo Nemecko 8 rôznych mien, z ktorých niektoré skončili bankrotom. Je prirodzené, že Nemci využívajú zlato ako „ultimátne“ peniaze – teda trvalé peniaze so stabilnou hodnotu.

K rastu záujmu o zlato prispel aj rast popularity zlatých ETF fondov. ETF fondy na zlato v Nemecku sú odlišné od niektorých ETF fondov v iných krajinách, pretože pravidlá vyžadujú, aby mal klient možnosť vybrať si svoje zlato fyzicky, ako to bude chcieť. Toľko teória. Prax pri výbere zlata z ETF môže byť iná. V septembri 2016 prebehla médiami informácia, že najväčší zlatý ETF fond v Nemecku – Xetra Gold, ktorý bol v majetku Deutsche Bank (ako inak), si „nie je istý, či vie úplne garantovať, že vydajú zlato klientom, ak o to požiadajú.“ Banka dokonca odporúčala klientom, ktorí si nakúpili „papierové zlato“, aby ho spätne predali spoločnosti Xetra – Gold a za peniaze si nakúpili zlato vo fyzickej forme v inej spoločnosti.

Inými slovami banka nevedela garantovať, že má dostatok fyzického zlata pre všetkých. Správa spôsobila menší šok medzi klientmi a tí začali požadovať podľa podmienok zlato vo fyzickej forme zo svojho konta. Nie nadarmo sa hovorí u nás: Čo je doma, to sa počíta.

Prečo Nemci kupujú zlato?

V roku 2016 urobila spoločnosť Kantar TNS prieskum na 2000 Nemcoch, ktorí si kúpili zlato, prečo vôbec zlato kupovali. Z prieskumu vyplynulo, že:

• 59% súhlasilo s tým, že z dlhodobého hľadiska zlato nestráca hodnotu,
• 48% z nich sa cíti bezpečnejšie, keď vlastní zlato,
• 42% verí viac zlatu, ako hociktorým iným menám,
• 57% z nich kupuje zlato ako ochranu pre seba a svoju rodinu a
• 28% kupuje zlato ako investíciu s tým, že v budúcnosti cena stúpne a zarobí na tom.

Rovnako pri otázke - Ktorú investíciu ste urobili za posledných 12 mesiacov? - sa každý piaty Nemec vyjadril, že nakúpil zlato. Dokonca tí s menšími príjmami preferovali zlato ako tretiu voľbu v poradí. V tabuľke (2 stĺpec) je priemer za všetky príjmové skupiny obyvateľov Nemecka.

Koľko gramov zlata vlastní jeden Nemec?

Nemci v roku 2016 nakúpili dvakrát viac zlata na jedného obyvateľa, ako Čína a dokonca tri krát viac ako India. Je to o to prekvapivejšie, pretože v Číne a Indií je tradícia darovania šperkov a zlata ako darov. Viac ako Nemci na jedného obyvateľa nakúpili iba Švajčiari, o ktorých je známe, že dlhodobo využívajú zlato ako ochranu pre seba a svoj majetok.

Podľa výskumu univerzity Steinbeis v Berlíne z roku 2011 vlastní v Nemecku každý dospelý človek priemerne viac ako 111 gramov zlata. Nie je to zlato centrálnej banky, ale ide o zlato vo vlastníctve obyvateľstva vo forme mincí, tehličiek a šperkov a zlata v zlatých ETF fondoch. Podľa našich odhadov vlastní dospelý Slovák 5 gramov a dospelý Čech 10 gramov zlata.

Výhľad na budúce roky. 

Nemecko je úspešné v takmer všetkých ekonomický oblastiach a preto sa očakáva, že príjmy obyvateľov budú rásť. Pri výskume sa pýtali aj na ďalšie kroky investorov. 25% Nemcov očakáva, že aj v ďalších rokoch bude zlato jedným z aktív, ktoré budú kupovať a 23% považuje zlato za časť svojho dôchodkového sporenia.

Podľa prieskumu banky Bank of America Merrill Lynch sa Európania obávajú výraznejšie o politiku centrálnych bánk Fed a ECB. Očakávajú, že tlačenie nových peňazí a znižovanie úrokov pomohlo zotaviť ekonomiku iba dočasne. Až 30% z nich si myslí, že očakávané sťahovanie natlačených peňazí z obehu môže spôsobiť pokles na trhu s akciami a zlato bude v tomto prípade vhodnou voľbou.

Osobná poznámka k tejto téme:
Trh so investičným zlatom vo fyzickej forme považujem za jeden z najzdravších finančných trhov vôbec. Uvediem hlavné dôvody:

• osobne (a ani sprostredkovane) nepoznám osobu, ktorá nakupuje investičné zlato na úver, pákovým obchodom alebo z iných požičaných peňazí, teda nehrozí riziko margin callu alebo iných rizík vyplývajúcich z burzových obchodov, ň
• až 70% klientov patrí medzi vekovo skúsenejších a aj vzhľadom na životné skúsenosti sa neočákavajú nerozumné a rizikové operácie a predaje zo účelom rýchleho zisku,
• investičné zlato klienti nakupujú z financií, ktoré sú zdanené, riadne zarobené a ktoré sa odkladajú na horšie časy,
• až 80% investorov nakupuje za účelom ochrany a nechce špekulovať, rast ceny zlata a zisk je očakávaným, ale nie jediným dôvodom nákupu,
• a okrem nákladov na skladovanie nemá zlato žiadne dodatočné náklady na opravu, servis, prepuncovanie, znova vyčistenie alebo iné znehodnotenie. Pri výkupe zlatej mince Krugerrend z roku 1975 sme zistili, že vyzerá rovnako ako nová minca :-).