Hrozí, že finančnú krízu spusti opäť hypotekárny sektor.

„Banky sú teraz v horšom stave a sú zraniteľnejšie voči trhu s nehnuteľnosťami, ako boli v roku 2007, keď sa všetko zrútilo a začala finančná kríza“, uviedol známy ekonóm Peter Schiff vo svojom nedávnom podcaste. Súčasná situácia bankového sektora a konkrétne hypotekárnej oblasti je výrazne odlišná oproti stavu v roku 2007, avšak riziko kolapsu je momentálne až príliš veľké.

Predchádzajúcu krízu spustili neplatiči

V období pred veľkou finančnou krízou na trhoch panoval hypotekárny boom. Američania si v húfoch od bánk požičiavali na bývanie. Zadĺžovali sa však do takej mieri, ktorú neboli schopní finančne uniesť. Banky poskytovali úvery bez dôkladného zhodnotenia bonity klienta a ich pohľadávky tak boli extrémne rizikové. Po tom, čo nastala situácia, keď klienti svoje nadmerné pôžičky prestali splácať, banky utrpeli enormné straty a ich krachy vyústili až do veľkej finančnej krízy, ktorú si mnohí veľmi dobre pamätáme.

Dnes banky ohrozujú všetci dlžníci, aj tí čo úvery splácajú

Dnes je všetko úplne iné ako v roku 2007. Banky aktuálne neohrozujú len neplatiči, ale naopak, straty im spôsobujú hypotéky, ktoré klienti riadne splácajú. V uplynulých rokoch sme žili v období nízkych úrokových sadzieb. Obrovské množstvo domácnosti využilo túto príležitosť na to, aby si splnili sen o vlastnom bývaní. Relatívne lacné hypotéky z posledných rokov teraz prinášajú bankám výrazné straty.

Centrálne banky v období pandémie zaplavili ekonomiku peniazmi. Ich cieľom bolo podporiť oslabený ekonomický rast. To však vyústilo do masívneho nárastu cenovej hladiny. Keď majú dostatok peňazí domácnosti aj podniky, tak ich spotreba rastie. Silný dopyt po tovaroch a službách vyvolal automaticky nárast cien. Vysoká inflácia bola počas uplynulého roka tŕňom v oku centrálnych bankárov. Prostredníctvom prísnej menovej politiky sa jej vysokú mieru podarilo centrálnej banke výraznejšie znížiť, avšak cenou za to sú vysoké úrokové sadzby. A práve tie sú hlavnou príčinou ohrozenia celého bankového sektora.

Banky počas uplynulých rokov požičiavali klientom za nízky úrok. Pod vplyvom prísnej menovej politiky centrálnej banky úroky vzrástli v priebehu 19tich mesiacov o viac ako 5 %. Banky si dnes na svoju činnosť, na pôžičky pre ďalších klientov, požičiavajú peniaze s vysokým úrokom, zatiaľ čo ich dlžníci im splácajú pôvodné nízke úroky. Takýto obchodný model je veľmi nesprávny, pretože jeho výsledkom je jedine strata. V roku 2007 ohrozovali banky len neplatiči, no dnes sú pre ne hrozbou všetky poskytnuté úvery s pôvodnou nízkou úrokovou sadzbou. Bez ohľadu na to, či ich dlžníci splácajú alebo nie.

Investori z bánk utekajú

Aby toho nebolo málo, tak bankový sektor v súčasnosti ohrozuje aj odliv vkladov. Po tom, čo v marci skrachovali viaceré americké banky, objem bankových vkladov výrazne poklesol. No nie len strata dôvery vedie investorov k výberom svojich vkladov. Rast úrokových sadzieb vytvoril na trhu nové investičné príležitosti. Banky na svojich termínovaných vkladoch neponúkajú klientom dostatočné zhodnotenie ich peňazí, zatiaľ čo investovanie do iných aktív je dnes omnoho výnosnejšie. Klienti tak presúvajú svoje peniaze z bánk napríklad do amerických štátnych dlhopisov, ktoré aktuálne dosahujú rekordné výnosy a garantujú vyššiu bezpečnosť investície, dá sa povedať, že sú takmer bezrizikové.

Banky tak v súčasnej dobe zmáha tlak na vytváranie dostatočného objemu hotovosti, keďže musia byť schopné splniť nadmerné požiadavky klientov na výbery ich vkladov. Zároveň musia aj pokrývať straty z poskytnutých úverov, keďže centrálna banka udržiava úrokové sadzby aj naďalej vysoko. Ako dlho dokážu banky túto mimoriadne ťažkú situáciu ustáť? Inflácia v priebehu posledného roka výrazne poklesla od svojho maxima. Avšak v posledných mesiacoch sa jej pokles najskôr zastavil a stagnovala, no počas júla a augusta začala opäť stúpať. Centrálna banka, tak nie lenže musí ponechať úrokové sadzby na rovnakej úrovni aj naďalej, ona ich bude musieť s najväčšou pravdepodobnosťou ešte viac navýšiť. Problémy bánk sa tak v najbližšom období ešte omnoho viac prehĺbia. Za zmienku stojí aj fakt, že tieto problémy sa netýkajú len niektorých bánk, ale úplne všetkých, aj tých najväčších hráčov, ktorí sú považovaní za „too big to fail“ (príliš veľkých na to aby zlyhali).

Ak sa na problém pozrieme zo širšej perspektívy tak centrálna banka bojuje proti inflácií, no spôsobuje tým problémy bankám. Avšak v prípade kolapsu bankového sektora bude musieť banky zachrániť zase len centrálna banka, tlačením ďalších nových peňazí, ktoré opäť vystrelia infláciu do výšin.