Ako funguje postupný nákup zlata a striebra?

V praxi však veľká časť z nás nejde touto cestou. Oveľa prirodzenejšie je pre nich postupné sporenie – teda pravidelne si odkladať menšiu sumu a za ňu nakupovať drahý kov, napríklad už od 10 eur. 

Je to logické. Nie každý chce nakúpiť naraz za niekoľko tisíc eur napríklad 1 uncu zlata. Bežný spôsob budovania rezervy poznáme aj z iných oblastí financií: každý mesiac si odložiť určitú sumu a postupne budovať rezervu. Pri zlate a striebre to funguje podobne. Namiesto peňazí na účte však človek postupne vlastní kov, ktorý si dlhodobo drží hodnotu inak než bežné meny. 

Práve preto sme sa pozreli na sporenie prakticky: 

• Stručne, ako funguje sporenie v zlate a striebre. 
• Aké poplatky a náklady s takým sporením môžete mať. 
• Ako by vyzeral reálny príklad sporenia v zlate a striebre, keby ste si odkladali nejaké peniaze postupne každý mesiac. 

Žiadna teória podľa najlepšieho scenára, ale čo najbližšie realite. Teda tak, ako by človek naozaj nakupoval kov pravidelne po menších sumách, mesiac po mesiaci. 

Takýto pohľad je podľa mňa zaujímavejší než hádať, či bude zlato o rok drahšie o 10 % alebo lacnejšie o 5 %. Pri sporení totiž nie je najdôležitejšia jedna konkrétna cena v jeden konkrétny deň. Oveľa dôležitejšie je, čo urobí pravidelnosť, čas a disciplína. A práve to si na nasledujúcich číslach ukážeme. 

Čo je vlastne sporenie v zlate a striebre 

Sporenie v zlate alebo striebre funguje v jednoduchosti tak, že si nastavíte pravidelnú mesačnú sumu a za tú sa vám nakupuje drahý kov podľa aktuálnej ceny na trhu. Môže to byť 20 eur, 50 eur alebo 100 eur mesačne. Dôležité hlavne je, aby bola pravidelná. 

Na prvý pohľad sa to veľmi podobá na klasické finančné sporenie alebo investovanie. Rozdiel je v tom, že pri bežnom sporení vám na účte pribúdajú eurá. Pri sporení do drahých kovov sa za vaše peniaze postupne nakupuje konkrétne množstvo zlata alebo striebra. Inak povedané, nesporíte si len číslo na obrazovke, ale postupne si budujete rezervu v zlatých alebo strieborných gramoch. 

Priebežne zo sporenia si beriete tehličky alebo mince. Je to, ako keby ste mali tehličku alebo mincu vyskladanú z jednotlivých nákupov a výsledná cena je priemerná cena za rok alebo dva. 

To má jednu praktickú výhodu. Keďže sa zlato a striebro nakupujú postupne, nerozhoduje jeden deň a jedna cena. Ak je cena tento mesiac vyššia, nakúpi sa o niečo menej gramov. Ak je o dva mesiace nižšia, nakúpi sa gramov viac. V dlhšom čase sa tak cena prirodzene rozkladá a nemusíme sa báť, či sme „trafili správny moment“. 

Dôležité je ešte povedať jednu vec. Sporenie v zlate a striebre nie je o tom, že si chceme o tri mesiace kúpiť lacno a o pol roka predávať so ziskom. Zmysel má vtedy, keď človek rozmýšľa v horizonte rokov, nie týždňov. Tak, ako si sporíme na dôchodok, rezervu alebo deťom do budúcna, dá sa podobne postupne budovať aj rezerva v drahých kovoch. 

Na čo sa pri sporení v zlate pozerať 

Pri sporení v zlate a striebre podľa mňa nerozhoduje desať drobností, ale hlavne štyri základné veci. A práve tie často ukážu, či je sporenie nastavené rozumne, alebo je zbytočne drahé a nepraktické. 

1. Na aké veľké tehličky alebo mince si viete zlato priebežne odoberať

Toto je veľmi dôležitá vec, ktorú veľa ľudí na začiatku podcení. Je rozdiel, či si sporíte na veľkú kilovú tehlu, alebo sa viete priebežne dostať k menším tehličkám a minciam – napríklad k 5 g, 10 g, 20 g, 1 unci alebo k menším strieborným minciam. 

Prečo je to dôležité? Lebo zmyslom je, aby sa človek čo najskôr dostal k svojmu fyzickému zlatu alebo striebru, mohol si prvú tehličku alebo mincu odobrať a ďalej pokračovať v sporení na ďalšiu. 

Ak je systém nastavený tak, že sa ku gramom zlata alebo striebra dostanete až po veľmi dlhej dobe, napríklad až keď nasporíte na veľkú tehličku, je to praktické. Ja osobne by som totiž nechcel čakať na jednu veľkú tehlu 10 rokov. Oveľa lepšie je mať tehličky alebo mince postupne, v menšom, ale mať istotu vo vlastných rukách. 

2. Za akú cenu vlastne sporíte

Druhá dôležitá vec je samotná cena zlata alebo striebra, za ktorú nakupujete. Teda nie cena, ktorú vidíte v správach v televízii alebo na internete, ale cena, za ktorú reálne nakupujete vy v konkrétnom sporiacom programe. 

Pri každom sporení totiž existuje nejaká prirážka k cene zlata a striebra. Tá zahŕňa výrobu tehličky alebo mince, logistiku, obchodnú maržu a ďalšie náklady. A práve táto prirážka rozhoduje o tom, ako drahé vaše sporenie v skutočnosti je. 

Inak povedané: nestačí pozerať sa na to, že „sporím do zlata“. Dôležité je vedieť, za akú cenu to zlato naozaj kupujem. Práve cena spolu s prirážkou ukazuje, koľko kovu za svoje peniaze reálne dostanete. 

3. Aké poplatky platíte navyše

Tretia vec sú dodatočné poplatky. Tie vedia sporenie predražiť viac, než si ľudia na začiatku myslia. 

Môže ísť napríklad o: 

• vstupný poplatok, 
• správcovský poplatok, 
• poplatok za vedenie účtu, 
• skladovací poplatok, 
• alebo iné menej nápadné poplatky, ktoré si človek všimne až neskôr. 

Samozrejme, je normálne, že určitá služba niečo stojí. Ale pri sporení do drahých kovov je dôležité vedieť, koľko peňazí ide na kov a koľko na poplatky. Môže sa vám totiž stať, že zistíte, že si predajca účtuje vstupný poplatok, ktorý je vo výške napríklad 2500 eur. A iné sporenie tento poplatok nemá. To znamená, že ste hneď v mínuse 2500 eur iba preto, že niektoré sporenia majú vstupný poplatok. Práve tieto detaily rozhodujú o tom, koľko zlata alebo striebra si za roky reálne nasporíte. 

4. Či môžete sporenie kedykoľvek prerušiť alebo ukončiť

Štvrtá vec je podľa mňa úplne praktická, ale veľmi dôležitá: viete sporenie kedykoľvek prerušiť alebo ukončiť? 

Nie je nič horšie, ako otvoriť si sporenie a až neskôr zistiť, že buď musíte vydržať sporiť 10, 15 alebo 20 rokov, alebo pri predčasnom ukončení prídete o veľkú časť peňazí. Napríklad dostanete 10 alebo 20 % sankciu z celého sporenia alebo jednorazovú pokutu 2000 eur. 

Život sa mení. Môže prísť horšie obdobie, výpadok príjmu, nové výdavky alebo jednoducho zmena plánov. Preto by dobré sporenie malo byť nastavené tak, aby človek nebol zbytočne zviazaný a mal možnosť reagovať na svoju situáciu. 

Ako by vyzeralo sporenie v zlate od roku 2009 

Aby sme si sporenie ukázali čo najpraktickejšie, pripravili sme reálny príklad. Prečo práve od roku 2009? Dôvod je jednoduchý. Práve v tomto období sme začali s predajom zlata, vznikla naša stránka www.investicnezlato.sk a nakúpili prví klienti. A približne v tom čase sme začali ponúkať aj sporenie do drahých kovov. 

Pozreli sme sa teda na to, ako by vyzeralo pravidelné sporenie od roku 2009 až do marca 2026. 

Sporenie sme nastavili veľmi jednoducho: 

• nákup vždy v prvý deň v mesiaci, 
• cena zlata v eurách prepočítaná na 1 gram presne tak, ako sporia naši klienti teraz, 
• mesačný vklad 200 eur, 
• započítané sú aj reálne prirážky a bonusové gramy, ktoré klienti pri sporení dostávajú. 

Za celé obdobie si tak klient vložil 41 400 eur. Pri výpočte sme počítali s reálnou prirážkou pri zlatom sporení a zároveň s bonusovými gramami vo výške 11 %, ktoré klient pri sporení postupne získava. 

Výsledkom je, že za toto obdobie by si klient nasporil spolu 1 048,92 gramu zlata. K 10. marcu 2026 je cena zlata približne 4 470 eur za trojskú uncu. Keďže jedna unca má 31,103 gramu, znamená to, že je to spolu 33,7 jednouncových tehličiek alebo mincí zlata. Pri aktuálnej cene by sporenie malo hodnotu približne 150 700 eur. Keďže klient za celé obdobie vložil 41 400 eur, znamená to, že hodnota jeho zlata je dnes približne o 109 000 eur vyššia než samotné vklady. 

Samozrejme, v praxi by bolo potrebné započítať aj náklady na zasielanie tehličiek klientovi, ak si klient nepríde pre tehličky alebo mince osobne. V našom modeli by si klient postupne odobral približne 33 uncových tehličiek, pričom náklady na zaslanie jednej tehličky sú približne okolo 15 eur. 

Celkové náklady na doručenie by sa tak pohybovali približne medzi 500 až 800 eurami, čo je v porovnaní s celkovou hodnotou kovu relatívne malá položka. 

Ako by vyzeralo sporenie v striebre 

Rovnaký model sme použili aj pri striebre. Rozdiel je v tom, že mesačný vklad bol 100 eur. Za celé obdobie od roku 2009 do marca 2026 tak investor vložil spolu 20 700 eur. 

Pri výpočte sme započítali: 

• prirážku pri nákupe štandardne tak, ako si reálne klienti dnes sporia, 
• DPH, ktorá sa pri investičnom striebre účtuje. 

Za toto obdobie by si investor postupne nasporil približne 27 638 gramov striebra, čo je približne 27,6 kilogramu striebra. Aktuálna výkupná cena striebra sa pohybuje približne na úrovni 76,50 eura za trojskú uncu. Pri tomto prepočte má nasporené striebro hodnotu približne 68 000 eur. Ak investor vložil 20 700 eur, hodnota striebra je dnes približne o 47 000 eur vyššia než samotné vklady. A to aj pri započítaní DPH, ktorá sa pri odpredaji nevypláca (daňové pravidlá štátu). 

Aj tu by bolo potrebné započítať náklady na zasielanie kovu. Keďže striebro je objemnejšie a ťažšie než zlato, náklady na dopravu by boli o niečo vyššie. V našom modeli by mohli byť približne o 200 až 300 eur vyššie než pri zlate. 

Dôležitá poznámka k prepočtu 

Je potrebné povedať jednu dôležitú vec. Tento príklad je modelový výpočet na základe historických cien zlata a striebra. Neznamená to, že rovnaký výsledok bude platiť aj v budúcnosti. 

Cena zlata ani striebra sa nevyvíja rovnomerne. Niekedy rastie rýchlejšie, inokedy môže niekoľko rokov stagnovať alebo dokonca klesať. Preto nikto nedokáže presne povedať, aký bude výsledok sporenia o ďalších 10 alebo 20 rokov. 

Dôležitá je však iná vec, ktorú z tohto príkladu vidieť pomerne jasne. Zlato a striebro majú v dlhšom horizonte tendenciu pokrývať infláciu. Inými slovami, pomáhajú zachovať kúpnu silu úspor. 

Je teda v podstate jedno, koľko eur bude mať zlato v budúcnosti. Môže stáť výrazne viac, ale ak zároveň porastú ceny tovarov a služieb, reálna hodnota peňazí zostane podobná. Práve preto veľa investorov nepovažuje zlato za nástroj na rýchle zbohatnutie, ale skôr za dlhodobú poistku proti znehodnocovaniu peňazí. 

A práve v tom spočíva hlavná úloha drahých kovov v portfóliu. Nejde o špekuláciu na krátkodobý rast ceny, ale o uchovanie hodnoty úspor v čase. 

Zlato, striebro a inflácia 

Pri pohľade na výsledok sporenia v zlate a striebre je dôležité zohľadniť ešte jeden faktor – infláciu. Tá totiž v dlhšom horizonte postupne znižuje hodnotu peňazí. 

Klient si pri zlatom sporení vložil od roku 2009 do roku 2026 spolu 41 400 eur. Ak by si tieto peniaze iba postupne odkladal bokom a nič za ne nenakupoval, inflácia by ich reálnu hodnotu výrazne znížila. Inflácia z týchto peňazí postupne „odjedala“ a usporené peniaze stratili 31 % hodnoty. Takže dnešná kúpna sila týchto peňazí by zodpovedala približne 31 600 eurám. 

Inými slovami – peniaze by síce na účte zostali v nominálnej výške 41 400 eur, ale reálne by sme si za ne mohli kúpiť o 30 % menej. 

Pri zlate je to rovnaké. Aktuálna hodnota nasporeného zlata je 150 700 eur. Aj túto sumu treba samozrejme očistiť o infláciu, pretože aj dnešné eurá majú nižšiu kúpnu silu než pred rokmi. Ak by sme zlato odpredali, získali by sme 150 700 eur, ale aj to sú peniaze, ktoré „zožrala“ inflácia o 31 %, takže budeme mať hodnotu iba približne 115 000 eur. 

Podobná situácia nastáva aj pri striebre. Vložili sme 20 700 eur. Po zohľadnení inflácie by mala táto suma dnes kúpnu silu približne 15 800 eur, ak by peniaze iba ležali bokom. 

Nasporené striebro má však pri dnešnej výkupnej cene hodnotu približne 68 000 eur. Po úprave o infláciu by to zodpovedalo približne 52 000 eurám. 

Ako zabrániť inflácii, aby zožrala úspory? 

Ak by sme chceli zabrániť inflácii, aby zožrala naše úspory, mali sme dve možnosti: 

• Každý rok zvyšovať svoj vklad 200 eur o infláciu, aby sme mali viac eur v banke. Ale inflácia znamená, že v roku 2009 nám stačilo vkladať 200 eur, dnes by sme potrebovali 334 eur, aby sme dlhodobo pokrývali infláciu. 
• Alebo stále kupovať za 200 eur, ale kupovať dlhodobo niečo, čoho hodnota časom stúpa, a ideálne tak, aby bol nárast vyšší ako inflácia. Ideálnou voľbou sú akcie alebo zlato. Na nehnuteľnosti nám 200 eur mesačne stačiť nebude a kupovať vodku ako investíciu za 200 eur mesačne znamená, že potrebujeme veľký sklad ????. 

Ak by sme teda odkladali peniaze do banky a odkladali by sme viac ako 200 eur (každý rok by sme zvyšovali o infláciu), dnes by sme mali cca 56 000 eur. Po prepočte vidíme, že zlato v tomto období nielenže infláciu pokrylo, ale reálnu hodnotu úspor výrazne zvýšilo. Pretože po očistení o infláciu máme 115 000 eur. 

Striebro je na tom podobne a zarobilo viac ako inflácia aj napriek tomu, že sme museli štátu odviesť ešte aj 19 % až 23 % DPH (od roku 2009 sa DPH menila, čo sme započítali). 

Dôležitá informácia 

Je potrebné však zdôrazniť, že je to minulosť. Sú to síce reálne čísla, ale je to minulosť. To, že zlato alebo striebro dokázali v minulosti infláciu prekonať, neznamená, že sa to musí presne zopakovať aj v budúcnosti. Drahé kovy môžu mať obdobia rýchleho rastu, ale aj roky stagnácie. 

Záver 

Sporenie či už v zlate, striebre alebo v akciách nás neochráni na 100 %. Vždy sa môže niečo pokaziť. Odkladať si ale niekoľko eur bokom je veľmi, veľmi dôležité. Pretože o 10, 20 alebo 40 rokov sa môže stať, že budeme všetci prekvapení, akú hodnotu majú naše eurá, ktoré sme pretočili do akcií alebo drahých kovov. Ja osobne nechcem hanieť akcie, ako to robia predajcovia investícií do akciových fondov alebo ETF. Ak máte možnosť, odložte si financie inak ako v peniazoch. A zlato a striebro sú možnosť, kde máte fyzicky v rukách niečo, čo sa nedá vyrobiť narýchlo z papiera