Aká bude cena zlata do 2030?

Pred pár dňami na mňa vyskočil reklamný článok našej konkurencie s názvom Kedy vystúpi cena zlata nad 10 000 dolárov. Bude to do 10 rokov, takže ak dnes stojí unca 4200 dolárov, o 10 rokov to bude 138%.    

Vy, ktorí nás poznáte, viete, že my neradi dávame takéto odhady, alebo sľuby. Hlavný dôvod je ten, že to nevieme ????. Je ťažké niečo také predpovedať. Ja som napríklad nečakal za rok nárast ceny zlata o 44% (december 2025).   

 Je však úplne na mieste, aby ste sa Vy ako klienti pýtali, aká sú reálne scenáre a čo môžeme všetci očakávať so zlatom v nasledujúcich rokoch. Preto som sa pozrel na analýzu spoločnosti, ktorú sa týmto predpokladom dlhodobo venuje. Nie je to firma, ktorá by strašila krachmi a čakala cenu zlata na 20 000 dolároch. Vypracovali jednoduchý model, akú cenu zlata očakávajú v roku 2030.   

Už pred 5 rokmi sme hovorili o tomto predpoklade a porovnáme si, čo hovorili v roku 2020, keď dávali prvý odhad ceny a ako to upravili a zmenili teraz v roku 2025, uprostred cesty.   

Incrementum – rok 2020  

Incrementum je v investičná a správcovská spoločnosť z Lichtenštajnska, ktorá spravuje investorom peniaze. Na Slovensku by takáto firma bola obchodníkom s cennými papiermi. Incrementum stojí za analýzou In Gold We Trust. Je to pravidelná ročná analýza, ktorá sa venuje zlata a príbuzným témam trošku viac do podrobna. V správe In Gold We Trust 2020 predstavili vlastný odhad, ako a či bude cena zlata rásť a ak áno, kam by sa cena mohla dostať. Ako postupovali?   

Zamerali sa na dve čísla z financií a ekonomiky za posledných približne 50 rokov:  

1. Množstvo peňazí v obehu  

Množstvo peňazí sa sleduje tzv. peňažnými agregátmi (nech to je, čo to je). Sledovali agregát M2, čo sú všetky peniaze v ekonomike, ktoré ľudia a firmy reálne používajú alebo môžu veľmi rýchlo použiť – či už sú v peňaženke, na bežnom účte alebo na sporiacom účte.  

2. Koľko zlata mali centrálne banky.   

Druhým údajom bolo množstvo zlata, ktoré mali počas tejto doby centrálne banky. Sledovali, či centrálne banky zlato kupovali, lebo sa obávali horšej situácie, alebo zlato predávali, lebo očakávali dobré časy.   

Porovnaním týchto dvoch čísel sa dá vypočítať, nakoľko sú papierové peniaze kryté zlatom.   Predstavme si jednoduchý príklad.  

Rok 2000  
Centrálna banka vytlačila peniaze (M2) vo výške 1000 EUR. Zároveň vlastnila 1 uncu zlata v hodnote 200 EUR. Zlato krylo papierové peniaze vo výške 20% (hodnota 200 EUR v zlata kryje 1000 EUR v papierových peniazoch). 

Rok 2020  
Centrálna banka už mala v obehu 5000 EUR a vlastnila stále iba 1 uncu zlata, ktorá ale už mala hodnotu 500 EUR. Krytie zlatom bolo v tomto prípade už iba 10% (zlatých 500 EUR krylo 5000 EUR v papieroch).   

Krytie zlatom vypočítali od roku 1971 a zistili, že dlhodobý priemer je 3,3%. Zahrnúť obdobie pred rokom 1971 nemá zmysel, pretože dovtedy bola cena zlata fixovaná (čo sa zmenilo od roku 1971 je témou ďalšieho článku). To znamená, že ak dlhodobo narastie množstvo peňazí v obehu, tak centrálne banky skôr či neskôr budú dokupovať zlato. A zároveň bude cena zlata rásť alebo klesať a skôr či neskôr sa priblíži svojmu priemer 3,3%.   

Prečo to musí byť 3,3%? 

Hodnota 3,3 % neznamená, že niekto rozhodol, že presne toľko peňazí musí byť krytých zlatom. Je to jednoducho dlhodobý historický priemer. Incrementum z dát vidí, že krytie sa väčšinu času pohybovalo v pásme 3–4 %. Krátke výlety nad (napríklad 8%) alebo pod (1%) sú skôr výnimkou v krízach a bublinách. Preto v prognóze predpokladá, že pokiaľ sa menový systém a peniaze zásadne nezmenia a nebudeme tu mať nový finančný systém, bude sa krytie skôr či neskôr motať okolo tohto priemeru.   

Tri scenáre 

V médiách často počujeme, že odhadovaný vývoj ekonomiky na budúci rok je napríklad 1%, ak všetko pôjde tak, ako doteraz. Ak sa ale nebude dariť Nemecku, tak bude rast nižší na úrovni 0,5%. Naopak ak bude nemecká ekonomika rásť, bude sa dariť viac aj nám. Nevieme, ako to bude, preto odhadujeme, či sa budeme mať lepšie, horšie, alebo tak nejak priemerne. A ku každému scenáru sa priradí pravdepodobnosť - teda ako je šanca, že to bude tak, ako si to plánujeme.  

  Incrementum pri zlate a peniazoch porovnali tri historické obdobia:  

• Divoké inflačné časy - 70-te roky  

• Pokojné časy – 90-te roky  

• Priemerné časy - 2000-síce roky.   

Divoké časy - Obdobie 1970 – 1980   

Keď hovoríme o „70. rokoch“ , myslí sa tým inflačný/stagflačný scenár. Veľmi stručne, čo sa vtedy dialo:  

• 1971 – koniec zlatého štandardu: USA odpájajú dolár od zlata. Peniaze už nie sú viazané na zlato, štáty sa ľahšie zadlžujú a tlačia viac peňazí.  

• Ropné šoky 1973 a 1979: prudké zdraženie ropy a problémy v Iráne. Kvôli tomu nastal prudký rast cien energií, všetko sa zdražilo, inflácia vyletela do výšin. Trošku podobné rokom 2022 – 2024.   

• Stagflácia: ťažké slovo, ktoré je ešte horšie ako inflácia. Je to kombinácia vysokej inflácie a slabého rastu ekonomiky – dovtedy relatívne neznámy jav. 

• Extrémne vysoké úroky na konci dekády: až koncom 70. a začiatkom 80. rokov Volcker (šéf Fedu) brutálne zvýšil úrokové sadzby, aby zastavil infláciu. Za cenu recesia, ktorá nebola po prudkom zvýšení úrokov prekvapením.  

Pokojné časy - obdobie rkov 1990 – 2000 

Môžeme tomu hovoriť aj nuda pre peniaze, pre ekonomiky a pre zlato.     

• Nízka inflácia a pocit, že problém je vyriešený po rastoch úrokov: Po Volckerovom šoku (80. roky) centrálne banky držali infláciu pri zemi. V 90. rokoch sa bežne hovorilo o „Great Moderation“ – ekonomika rástla slušne, inflácia bola nízka, veľké krízy nikde. Investori nadobudli pocit, že inflácia je minulosť.  

• Globalizácia a lacné tovary: Pád železnej opony, nástup Číny, presun výroby na východ. Do Západu prúdili lacné tovary, čo držalo ceny dole. Dlhé obdobie „kľudu“ na strane cien aj miezd.  

• Technologický boom a eufória na akciách: teraz už vieme, že v roku 2000 praskla internetová bublina. Ale vtedy to vyzeralo ako nekončiaca párty. Technologické akcie (Nasdaq) a S&P 500 leteli nahor, všetci riešili „novú ekonomiku“. Kapitál tiekol do akcií, nie do zlata.  

• Peniaze sa nemuseli tak veľmi tlačiť, zažívali sme pomalší rast množstva peňazí v obehu.   

Priemerné časy - obdobie rokov 2000 – 2010  

Ako to už býva aj v živote, priemerné časy znamenali aj nové krízy, ale aj eufóriu a lacné peniaze.  

• Začiatok: prasknutie internetovej bubliny (2000–2002) : po eufórii 90. rokov praskla dot-com bublina. Akcie padli, centrálne banky znižovali úroky, aby ekonomiku podporili. Peniaze ostali lacné.  

• Lacné úvery, úvery bývanie a veľa dlhu (2003–2007): Nízke sadzby viedli k hypotekárnemu nárastu úverov v USA. Rástli ceny domov, úvery sa rozdávali ľahko, rástol dlh domácností aj štátu. Peniaze (M2) pribúdali rýchlejšie než v 90. rokoch – práve toto obdobie si Incrementum berie ako „strednú cestu“ s rastom okolo 6–7 % ročne.  

• Rast cien komodít a návrat zlata: popri tom sa prebúdzali komodity: ropa, priemyselné kovy a aj zlato. Čína rástla, svet spotrebúval viac surovín. Zlato prešlo z cca 250 USD za uncu (okolo roku 2001) na viac než 1 000 USD pred finančnou krízou – a začalo byť znova vnímané ako vážne investičné aktívum.  

• Finančná kríza 2007–2008 a QE - tlačenie peňazí: hypotekárna bublina praskla, banky skolabovali, nasledoval pád Lehman Brothers. Centrálne banky reagovali masívnym uvoľnením: nulové sadzby, tlačenie peňazí - quantitative easing (QE).   

• Dôvera v finančný systém dostala trhlinu: a zlato po 2008/09 ešte zrýchlilo, až k historickým maximám okolo 1 900 USD v roku 2011 (už na začiatku ďalšej dekády).  

Ako rástlo množstvo peňazí počas troch období   

Ekonomiku si môžeme predstaviť v troch režimoch:  

• Divoké časy – priemerne rástlo množstvo peňazí ročne približne o 9,7 %. To boli 70. roky: veľa nových peňazí, vysoká inflácia, nervózna atmosféra.  

• Pokojné časy – priemerne asi 3,9 % ročne. To sú 90. roky: inflácia nízka, peniaze v systéme stále pribúdajú, ale pomalým, „nudným“ tempom.  

• Priemerné roky – okolo 6,3 % ročne. To je približne priebeh 2000-cych rokov, ktorý Incrementum používa ako základný scenár: nie chaos, nie nuda, skôr „štandardný“ svet s vyšším dlhom a mierne vyšším tempom tvorby peňazí.  

Prečo je to dôležité?  

Ak by sme odteraz žili len v divokých časoch, množstvo peňazí by rástlo veľmi rýchlo. To zvyčajne vedie k vyššej inflácii. Ak zároveň platí, že dlhodobo by malo byť zlatom krytých približne niekoľko percent peňazí (historický priemer vychádza okolo 3,3 %), potom musí zlato skôr či neskôr tento rast peňazí „dobehnúť“ – čiže jeho cena má tendenciu rásť ešte rýchlejšie než množstvo peňazí.  

Naopak, ak by sme mali dlhé obdobie pokojných časov, kde peňazí pribúda málo a inflácia je nízka, tlak na cenu zlata by bol slabší. V takom svete by zlato dlhšie stagnovalo.   

Základná myšlienka je jednoduchá: zlato sa v dlhom období správa ako zrkadlo peňažného systému. Keď sa peňazí tlačí veľa a dôvera v ne klesá, cena zlata má priestor rásť rýchlejšie. Keď sa peniaze tvoria pomaly a inflácia je držaná na uzde, zlato nemá dôvod každý rok výrazne utekať hore. Model Incrementa vlastne hovorí, že skôr či neskôr sa cena zlata prispôsobí tomu, koľko peňazí v systéme reálne je – a to je dôvod, prečo sa porovnali a sledovali práve tieto tri obdobia a ich priemerné tempo rastu M2.  

V Incremente sa preto opýtali jednoduchú otázku „Ak by sa peniaze správali takto (3 scenáre) a dôvera v celý systém by bola rozumná (žiadne extrémne krízy a totálny krach na burzách), koľko bude logicky cena zlata v roku 2030?“    

• Pokojné časy- Ak sa centrálne banky budú správať „normálne“ ako v pokojných časoch a množstvo peňazí bude pribúdať pokojnejšie (3,9% ročne), zlato by sa do konca dekády malo dostať niekam okolo 2500 - 3000 USD za uncu.    

• Divoké časy - Inflačno-stagflačný scenár - Ak bude desaťročie od roku 2020 nervózne (vysoká inflácia, krízy, vojny alebo iné prípadne problémy), očakávali cenu zlata na 8900 dolárov za 1 uncu.     
• Priemerné roky - Priemerný scenár stanovil cenu zlata okolo 4 800 - 5000 dolárov dolárov za 1 uncu. Finančný systém a ekonomika pôjdu tak nejak postupne a pomaly dopredu s občasnými problémami.     

Lenže ktorý scenár nastane?  

Incrementum hovorilo, že nás čaká v najbližších rokoch taký svet, ako sme zažili po roku 2000. Peniaze (M2) rastú dnes podobným tempom podobným ako po roku 2000 a zlaté krytie peňazí sa drží v pásme 3–4 %. Pokojné časy (90 roky) a divoké časy (70 roky) sú skôr menej pravdepodobné. Preto odhadli, že Priemerné časy zažijeme s 80% pravdepodobnosťou.   

Dvoma vetami pri káve by som to zhrnul asi takto:   

„Pozrite sa, ak budú centrálne banky a vlády pokračovať v tom, čo robia (na 80% tomu veríme) – veľa dlhu, veľa nových peňazí – a ak bude dôvera v papierové aktíva skôr klesať než rásť, zlato má šancu zdvojnásobiť až strojnásobiť svoju cenu do konca dekády. Očakávame teda cenu niekde nad 5000 dolárov. Ak sa svet úplne zblázni, tak pokojne to môže byť 8900 dolárov. Pokojnému scenáru takmer nikto neverí (5% pravdepodobnosť), ale ak nastane, cena sa bude hýbať okolo 3000 dolárov za 1 uncu zlata.   

Dôležité je uviesť, že v roku 2020 bolo zlato okolo 1 500 dolárov za 1 uncu, takže hovoriť o 4–5 tisícoch na konci dekády pôsobilo vtedy pre mainstream dosť odvážne. Dokonca aj opatrný scenár s cenou 3000 dolárov mohol zdvihnúť nejedno obočie. My sme tiež v tom čase v mesačníku hovorili o tom, že napríklad scenár 8900 je trošku slušne povedané ustrelený.     

Rok 2025 – revízia odhadu  

Dnes, v roku 2025, už môžeme s odstupom povedať, že to, čo mnohým (aj mne) v roku 2020 pripadalo ako prehnaný optimizmus, dnes vyzerá oveľa realistickejšie. Cena zlata sa v polovici desaťročia dostala niekam k úrovniam okolo 4 400 dolárov za uncu – teda veľmi blízko hodnotám, ktoré model In Gold We Trust pôvodne očakával až pre druhú polovicu dekády v základnom scenári. Inými slovami: realita beží po „rýchlejšej koľajnici“, než si v roku 2020 vedela predstaviť väčšina investorov.  

Prirodzená reakcia je otázka: „Tak to teraz je potrebné posunúť cieľ na 20 000 dolárov za uncu?“  

Odpoveď autorov IGWT je pomerne triezva: nie. Každý odhad ceny – či už ide o akcie, dlhopisy alebo zlato – nie je proroctvo, ale pravdepodobnostný scenár. Môžeme si nakresliť aj 20 000 dolárov, ale otázka nie je „či sa to môže stať“, ale „akú má taký scenár váhu oproti ostatným“.  

V novej správe In Gold We Trust 2025 to pomenúvajú veľmi jasne: základné cieľové čísla sa nemenia. Stále odhadujú cenu zlata do konca rok 2030 na úrovni ako 4800 – 5000 dolárov. A ak nastanú divokejšie časy, môžeme čakať cenu vyššie dolároch.   

Čo sa však mení, je pravdepodobnosť. Po piatich rokoch už vieme, že rast množstva peňazí (M2) sa vyvíja takmer presne po trajektórii, ktorú model považoval za najpravdepodobnejšiu (podobnú po roku 2000), a zlaté krytie peňazí sa drží v pásme 3–4 %, ktoré je historicky najtypickejšie.  Zasiahla nás ale prudkú inflácia v roku 2022 a 2024. Preto to dnes vyzerá, že dosiahneme vyššie čísla. Dnes máme vyššiu pravdepodobnosť, že zlato bude niekde medzi priemerným a inflačným scenárom. Cenu zlata očakávajú roku 2030 nad 4 000 dolármi (57% pravdepodobnosť), a viac než 25 % pravdepodobnosť, že bude nad 6 000 dolármi.  To znamená, že 4 800 dolárov nie je „strop“, ale dnes už skôr konzervatívny odhad– s tým, že rozumný kus pravdepodobnosti leží aj v pásme nad 5–6 tisícmi.  

Záver pre nás 

Na záver je dobré pripomenúť si, čo z toho všetkého pre bežného človeka naozaj vyplýva. Nie to, že sa máme začať hádať, či zlato „určite“ bude za 8 900 alebo 20 000 dolárov, ani to, že treba panicky nakupovať pri každom novom maxime. Skôr naopak – aj tento model Incrementa ukazuje, že zlato má veľmi dobré predpoklady byť dlhodobým hráčom v menovom systéme, a že pri dnešnom svete dlhu a peňazí má logiku držať ho ako časť svojho majetku.   

Pre praktické rozhodnutie je preto dôležitejšia stratégia než presná cieľová cifra. Zlato si svoju rolu najlepšie plní vtedy, keď ho budujeme postupne, po menších nákupoch, ako rezervu a poistku voči tomu, čo nevieme ovplyvniť – inflácii, krízam, chybám politikov a centrálnych bánk. Model In Gold We Trust nám k tomu pridáva jedno upokojujúce posolstvo: dlhodobé čísla a historické dáta sú skôr na strane zlata, nie proti nemu. A to je dobrý dôvod, prečo ho mať v portfóliu premyslene a systematicky – nie kvôli bombastickým titulkom o 9 000 dolároch, ale kvôli vlastnej finančnej stabilite.